Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov

Keď don Bosco začínal stavať chrám Panny Márie Pomocnice v Turíne, vyslovil presvedčenie, že Panna Mária si postaví kostol sama a on bude jej pokladníkom. Dnes ďakujeme Panne Márii aj za tento chrám v Banskej Bystrici – Sásovej, ktorého sa ujala ako patrónka a učila nás prekonávať všetky ťažkosti spojené s prípravou a výstavbou kostola. Vzdialená príprava trvala 11 rokov. V roku 1990 prišli saleziáni do Banskej Bystrice a v nasledujúcom roku sa začali zaujímať o výstavbu saleziánskeho diela, k čomu ich povzbudzoval diecézny biskup Mons. Rudolf Baláž. Pre tento účel daroval aj pozemok, ktorý 1. mája 1994 slávnostne posvätil. Po vybudovaní mládežníckeho strediska a ihriska v rokoch 1995 – 97 sme začali pozornosť upriamovať na stavbu kostola. Uskutočnili sme viacero urbanisticko-architektonických súťaží, kým sme nadobudli morálne presvedčenie, že kostol má stáť na tomto mieste a má mať súčasné stvárnenie. Sme vďačný Pánu Bohu, že v jubilejnom roku 2000 nám pomohol vyriešiť urbanizmus pozemku.

Následne sme uskutočnili novú architektonickú súťaž, z ktorej jednoznačne vyšiel návrh spoluautorov Ing. arch. Mariána Sitarčíka a Ing. Martina Muránskeho. Takto súhlasne posúdili návrh veriaci farnosti, diecézna liturgická komisia a samotní saleziáni ako investori. Súťažou sme vybrali z viacerých stavebných firiem banskobystrickú firmu I.K.M. Reality Staving a.s., ktorá kostol a následne aj katechetickú časť vybudovala. Práce viedol odborne zdatný stavbyvedúci Ing. Martin Sedmina a jeho spolupracovník skúsený majster Štefan Melicherčík. Veľký podiel na tomto diele má aj Vojtech Margorín, ktorý vykonával stavebný dozor.

Stavbu kostola sme začali 28. júna 2001, kedy aj biskup Mons. Rudolf Baláž posvätil základný kameň. Konsekráciu oltára a posviacku kostola uskutočnil 21. decembra 2002 za hojnej účasti kňazov a božieho ľudu opäť Mons. Rudolf Baláž. Výstavba teda trvala 1,5 roka. Otec biskup pri posviacke prejavil obdiv nad postaveným kostolom slovami: „V našej diecéze je za posledné roky postavených asi 40 nových kostolov, ale tento je jeden z najlepších.“ Je to najkrajšie uznanie špičkovému architektovi sakrálnych stavieb na Slovensku Ing. arch. Mariánovi Sitarčíkovi. Sme vďační Pánu Bohu aj za robotníkov, ktorí zodpovedne pracovali. Taktiež za priateľskú atmosféru, ktorú sme medzi sebou vytvárali. Vďačne si spomíname na Janka Giertla, Jožka Gombalu, Jožka Behula, p. Tisovského a Paľka Oravca. Firmu Slovstein zo Spišského Podhradia, menovite majstra Kloceka, stolára Viktora Slovíka, výrobcu lavíc Cyrila Lapoša, maliara Pavla Milkoviča a vzácneho sochára Oskara Košeckého, taktiež nezabudnuteľného tesára Milana Sadovského.

Chrámová loď so štyrmi radmi lavíc, centrálne usporiadanými, napomáha vytvoriť spoločenstvo okolo Krista, ktorý je oltárom, obetným Baránkom a obetujúcim kňazom. V zadnej časti lode je 7 stĺpov podopierajúcich podkovitý chór a rebrový strop. Stĺpy symbolizujú 7 sviatosti a stabilitu Cirkvi. Pevný kamenný oltár je z 3 blokov kameňa, stupňovito usporiadaných. Znázorňuje drámu Kristovej obety prinášajúcu Otcovi za našu spásu, keď „zem sa triasla a skaly sa pukali.“ (Mt 27, 51) Kríž nad oltárom umocňuje vieru kňaza i božieho ľudu, že aj keď sa opakujú slávenia sv. omše, Kristova obeta sa neopakuje, ale každou sv. omšou nekrvavým spôsobom sprítomňuje. Svätyňa je jasne osvetlená nepriamym svetlom z hora, čo sa v chráme vníma ako studňa svetla, ktoré prichádza z výsosti. V osi apsidy sú nápisy posledných Kristových slov na kríži, z ktorými trpiaci Kristus nad oltárom vytvára hlbokú spätosť a vyzýva k uvažovaniu. V chráme je mystické šero, ktoré napomáha modlitbe a tajomnému stretaniu sa s Bohom. Bohostánok z nerezu je umiestnený na kamennom pastofóriu, vo výklenku ľavej čelnej steny naproti adoračnej kaplnke. Na dverách bohostánku je reliéf pelikána, ktorý kŕmi svoje mláďatá vlastnou krvou, čo symbolizuje Krista, ktorý nám dáva svoje telo za pokrm a krv za nápoj. Krížová cesta je umiestnená na čelnej stene. Ambo – stôl slova je hrubo opracovaný kamenný blok, do ktorého sú vložené dve hladké kamenné tabule, čo symbolizuje, že dokonalé božie slovo je vložené do nedokonalého hlásateľa a poslucháča, aby ich pretváralo. Pulpit ambóny znázorňuje otvorenú knihu hovoriaceho Boha. Erby pápeža, diecézneho biskupa, saleziánsky erb a hudobníkov sú namaľované na pevnom zábradlí chóru. Socha Panny Márie Pomocnice kresťanov v nadživotnej veľkosti je na čelnej ľavej stene.

Bývalý farník JUDr. Ďurica, ktorý prišiel na slávnosť po obradoch skonštatoval: „Konečne som sa v modernom kostole cítil ako v kostole.“ Ďakujeme Bohu, že Banská Bystrica – mesto sv. Michala archaniela – dostalo v roku 2002 dva nové kostoly na svojich sídliskách po 300 rokoch od poslednej stavby kostola.

spracoval Don Jozef Gibala SDB