ČLEN HLAVNEJ RADY

V krátkosti o jeho povolaní

Narodil sa v Selenči (Juhoslávia, dnešné Srbsko). Po skončení gymnázia, mal vtedy 18 rokov, si podal žiadosť o vstup do noviciátu k saleziánom. „No keď som vzápätí prišiel cez letné prázdniny domov do Juhoslávie, zamiloval som sa a všetky pohnútky padli. Takže som do noviciátu nenastúpil,“ zdôveril sa pre Svet kresťanstva v roku 2017. Až po dvoch rokoch, v lete 1975, napokon ako takmer 20-ročný začal noviciát v Lanuviu pri Ríme a stal sa saleziánom. Krízu povolania prežil počas povinnej vojenskej služby v Juhoslávii. Dokonca mu direktor v Taliansku odporúčal, aby sa oženil. Preto začal rozvíjať aj seriózny vzťah s víziou manželstva. „Bol som však stále v kontakte s duchovným vodcom, radil som sa s ním a počas vojenčiny som si to znovu vyjasnil. Vtedy som urobil druhé, radikálne rozhodnutie pre saleziánske povolanie.“ V tom čase sa aktívne zapojil do posielania Biblie, ktorú pripravil vtedajší farár v Selenči Michal Zolárek (ilustrovaná Biblia veľkého hrubého formátu známa svojou červenou obálkou). Po teológii v Turíne a kňazskej vysviacke v roku 1985 pôsobil ako mladý saleziánsky kňaz v Slovenskom Ústave svätého Cyrila a Metoda v Ríme.

Životné výzvy

V roku 1990 prišiel pôsobiť na Slovensko. Najprv bol tajomníkom provinciála, potom pomocníkom magistra novicov a od roku 1991 pôsobil v Žiline ako vyučujúci a neskôr vedúci Saleziánskeho filozofického inštitútu. Popri vyučovaní obhájil dizertačnú prácu Pokoncilové požiadavky rehoľnej formácie. V roku 2002 sa stal direktorom saleziánskej komunity študentov teológie V Bratislave- Dúbravke. V januári 2005 vtedajší hlavný predstavený saleziánov don Pascual Chávez vymenoval Štefana Turanského do úlohy provinciála slovenských saleziánov. Ako provinciál sa don Štefan Turanský vo februári a marci 2008 zúčastnil na 26. generálnej kapitule saleziánov v Ríme, kde bol 28. marca zvolený za člena hlavnej rady ako generálny radca pre región Severnej Európy. Túto službu vykonával dva roky, predčasne ju ukončil pre zdravotné dôvody 21. júla 2010. Rok oddychu prežil v Londýne a ďalšie dva roky v komunite ponovicov v Žiline. V roku 2013 prišla ďalšia životná výzva: byť direktorom medzinárodnej komunity študentov teológie v Ríme-Gerini, pri Saleziánskej pápežskej univerzite. Celou dušou sa venoval formácii mladých spolubratov budúcich kňazov. V tom čase dostal infarkt a jeho zdravotný stav napokon viedol k tomu, že sa vo veku 60 rokov vrátil v lete 2016 na Slovensko. Stal sa členom saleziánskej komunity v bratislavskej Petržalke na Mamateyovej. Pokračoval v tom, čo mal rád. Jeho vzťah k literatúre pretrvával a rástol počas celého saleziánskeho života – aktívne spolupracoval s viacerými katolíckymi vydavateľstvami, prekladal mnohé knižné tituly z taliančiny najmä z oblasti saleziánskeho, zasväteného a duchovného života. Počas turistickej prechádzky so spolubratmi v Roháčoch v stredu 12. augusta 2020 mu náhle zlyhali životné funkcie a napriek takmer okamžitému zásahu lekárov a zdravotníkov, ktorí šli ako turisti okolo, sa už jeho život nepodarilo zachrániť. Prítomní spolubratia ho zaopatrili a on tak odovzdal svoj život Pánovi vo veku nedožitých 64 rokov.

Bývalý vikár hlavného predstaveného Francesco Cereda takto zhrnul jeho život: Boli sme skutoční priatelia: spomínam si na jeho lásku k Eucharistickému Ježišovi, k Márii Pomocnici a k don Boscovi. Miloval Kongregáciu a pohotovo a veľkodušne sa vložil do jej služby. Angažoval sa pre mladých, pre saleziánsku rodinu a pre formáciu. Bol veselej a žoviálnej povahy; jasný vo vzťahoch a ku všetkým bol úctivý. Spolu sme zdieľali chvíle radosti aj námahy.

Modlitba

Svätý Ján Bosco, otec a učiteľ mládeže, ty si toľko pracoval pre spásu duší; buď nám vodcom, aby sme hľadali svoje duševné dobro a spásu blížneho. Pomáhaj nám plniť si dobre svoje povinnosti, premáhať náruživosti a ľudské ohľady. Nauč nás milovať Sviatostného Spasiteľa, Pannu Máriu Pomocnicu a Svätého otca, rímskeho pápeža. Vypros nám šťastnú hodinu smrti, aby sme prišli k tebe do neba. Amen.