-Pavol VI v diele Mariánska úcta uvádza štyri hlavné črty opravdivej úcty k Panne Márii: poznať, milovať, napodobňovať a šíriť úctu k nej.

-Prvé je poznať. Bol som v Jeruzaleme v maronitskom kostolíku a videl som obraz Panny Márie, ktorý vraj namaľoval sv. Lukáš. Tvrdenie o existencii takého obrazu však nemá historický základ. Keby aj taký obraz existoval, málo by poslúžil na to, aby sme zistili, aká bola Panna Mária. Lukáš bol “maliarom” Panny Márie preto, že načrtol jej duchovný portrét. Naznačil isté črty, ktoré vyjadrujú jej osobnosť. Poznať Pannu Máriu teda znamená priblížiť sa k evanjeliám, najmä evanjeliu sv. Lukáša a Jána a čítať v nich svedectvo, ktoré nám o nej zanechali. Vidia v nej predovšetkým ženu, veriacu ženu, ďalej skutočnú matku Božieho Syna a napokon aj našu Matku a vychovávateľku vo viere.

-Druhé je milovať. Platí príslovie: “Nemožno milovať to, čo nepoznáme,” ale aj: “v skutočnosti nepoznáme to, čo nemilujeme”. Stačí pouvaťovať o našich medziľudských vzťahoch: čím viac poznáme milovanú osobu, tým viac ju milujeme. Čím viac ju milujeme, tým viac ju spoznávame. Panna Mária nie je žiadnou výnimkou.

-Tretie je napodobňovať. Evanjeliá uvádzajú tri základné prvky, ktoré treba napodobňovať: prijať a hľadať Božiu vôľu vo vlastnom živote (pozri udalosť Zvestovania), všímať si potreby druhých, teda zmysel pre službu (pozri svadbu v Káne galilejskej), napodobňovať jej vieru ako prameň a cieľ všetkého (Blahoslavení tí, čo počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho.)

-Štvrté je šíriť úctu k Panne Márii. Hovorí sa: “z plnosti srdca hovoria ústa”. Aj my hovoríme s nadšením skôr o tých, ktorých milujeme. To isté možno povedať aj o Panne Márii. Nemožno o nej nehovoriť, ak urobíme to, čo milovnaý učeník, keď mu ju Pán Ježiš zveril: “vzal si ju domov”.