1/ Mohla by si sa nám stručne predstaviť?

Volám sa Katarína Šurková Gémešová, vyštudovala som Fakultu architektúry na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. S rodinou žijem v Banskej Bystrici. Pracujem ako architektka a už 16 rokov mám vlastný architektonický ateliér. Som mamou 3 detí.

2/ Ako dlho si v kontakte so Salezkom?

V bližšom kontakte so Salezkom som približne 3 roky, od doby ako sem začali chodiť moji synovia na hokejbal. Salezianov ako takých však poznám už roky. Hlavne z Bratislavy, keďže ich stredisko na Miletičovej ulice je blízko miesta, kde som počas štúdia bývala a kde žila moja babka.

3/ Budovy, kde dnes sídlia saleziáni na Slovensku boli postavené za čias komunizmu a často boli pôvodne určené na úplne iné účely. Oproti tomu je naše Salezko pomerne nové (postavené v roku 1997) a postavené s jediným cieľom, aby slúžilo saleziánom k výchove a pastorácií mládeže. Ako na teba prvýkrát zapôsobili jeho priestory?

Priestory Salezka si pamätám od čias, keď ešte v dnešnom „bare“ bola kaplnka a v herni bolo veľa bielych plastových stoličiek uložených v rade ako sedadlá počas Sv. omší. Počas strednej školy sme tam občas zašli s kamarátkou na Sv. Omšu a potom som tam dlhé roky nebola. Hodnotiť budovu postavenú pred vyše 20 rokmi z pohľadu súčasných nárokov by asi nebolo úplne fér. Verím, že jej autori sa v čase keď ju navrhovali, snažili čo najviac prispôsobiť potrebám strediska a naplno využili všetky svoje možnosti, skúsenosti a to, čo ponúkala vtedajšia doba. Za tie roky sa zmenili priestorové nároky, postavil sa nový kostol, Salezko dnes tvorí veľké spoločenstvo ľudí a v súčasnosti všeobecne vnímame priestor ako taký úplne inak. Aj dnes tieto priestory slúžia komunite so cťou i keď samozrejme s viacerými kompromismi, ktoré sú dané pôvodnou architektúrou. Napriek všetkému si myslím, že najdôležitejším v Salezku nie je architektúra ale Božie dielo prostredníctvom komunity a ľudí, ktorí sem chodia. A to na mňa zapôsobilo výborne.

4/ Ako si sa dostala k role architektky vestibulu a baru v Salezku?

Veľmi jednoducho 🙂  Ako všetky dobré veci v mojom živote, aj táto „práca“ prišla ku mne nečakane…. len tak….v jednu letnú slnečnú nedeľu. Raz ma po Sv. Omši oslovila Katka Lafférsová s prosbou, či by som nemala niekedy čas a chuť pozrieť si priestory a poradiť im, ako postupovať pri rekonštrukcii „baru“. A potom to už išlo celé … akosi samo. Z jedného stretnutia sa stala skoro dvojročná práca nielen na nových priestoroch baru ale aj na priestoroch vestibulu.

5/ Čo bolo na starých priestoroch nevyhovujúce a vedela si o ich histórii? Do roku 2002, keď nebol postavený kostol Panny Márie Pomocnice slúžil bar ako kaplnka a kuchynka bola sakristiou.

Áno, ako som už spomínala, priestory som poznala skôr v ich pôvodnej podobe. Keďže moje oči sú poznačené akousi profesionálnou deformáciou, všade kde prídem z „pracovných dôvodov“ začnem podvedome priestor v hlave meniť, posúvať a steny väčšinou maľovať na bielo 🙂 V Salezku mi chýbalo svetlo, multifunkčnosť a variabilita existujúcich nábytkových prvkov.

6/ Aké si dostala zadanie? Na čo si kládla dôraz pri riešení priestorov Salezka?

Zadaním bolo vytvoriť multifunkčný priestor, v ktorom sa budú stretávať ľudia hlavne preto, lebo im je v Salezku dobre. Až časom som sa dozvedela, že som vlastne tvorila „konkurenciu“ Sásovským podnikom. Aby vraj ľudia radšej chodili na kávu do Salezka ako inde 🙂

Hlavnou požiadavkou bolo zmeniť priestory baru, urobiť ho „lákavejším“ a dispozične vyhovujúcim. Ďalšou potrebou bolo priniesť nový dych do vestibulu, nefunkčná vrátnica sa mohla zrušiť a bolo potrebné vytvoriť úložné priestory, miesta na sedenie, súkromné zóny, knižnicu …

Keďže je Salezko zamerané hlavne na mládež, deti a rodinu, mal byť aj interiér vytvorený funkčne aj vizuálne hlavne pre nich.

Jednou z úloh architekta je vnímať priestor inými očami ako sa naň pozerajú „klienti“ alebo v tomto prípade domáci 🙂 To ma na mojej práci veľmi baví. Vidieť veci z úplne iného uhla a tým priniesť nový nápad a esprit!

Vzniknutý nový priestor tiež mení myslenie ľudí a tak prostredníctvom tejto zmeny som snáď aj ja trochu prispela k výchove mladých ľudí.

7/ Čo bolo najväčšou výzvou pri navrhovaní priestorov vestibulu a baru?

Ako každá moja doterajšia práca aj táto ma veľa naučila. Myslím, že táto spolupráca nebola ani tak o odborných výzvach, ako skôr o pochopení práce pre komunitu.

Čo sa týka technického riešenia, tam nás najviac limitoval statický systém. Keďže sa komunita z časových a finančných dôvodov nechcela pustiť do veľkej prestavby, museli sme sa mu v plnej miere prispôsobiť. Preto sme sa spoločne dohodli, že nebudeme búrať steny ani zväčšovať otvory ani posúvať priečky.

Čo sa týka realizácie, navrhovali, pracovali, stavali a montovali sme za plnej prevádzky. Prakticky hneď po namontovaní prvej skrinky sa na nej ešte v ten deň sedelo, krájalo, pila káva, hrali karty.

Raz som prišla skontrolovať tesne po montáži časť nábytku s názvom „domček“. Ešte z neho nebol zotretý ani montážny prach a v „domčeku“ už sedeli dievčatá a hrali sa tam nejakú spoločenskú hru. Na tento moment mám peknú spomienku. Vtedy som si uvedomila, že táto práca mala zmysel. Každá zmena a každý kus nábytku bol v podstate prijatý a „zdomácnený“ okamžite.

8/ Každá predstava architekta musí nájsť pochopenie u investora a následne i realizátora. Ekonóm Salezka a zároveň šikovný staviteľ je salezián Ivo Štofej. Mohla by si zhodnotiť vašu spoluprácu?

Spolupráca s Ivom, z môjho pohľadu, bola výborná a rada na ňu spomínam. Ivo je priamy v komunikácii a to mi pri práci veľmi vyhovuje. Okrem toho je super zručný, skúsený a šikovný stavbár. Veľmi sa mi páčilo, že vždy bol ochotný, nápomocný, dodržal slovo aj termín. Kiežby som vždy mala takýchto spolupracovníkov.

9/ Správnosť návrhu preverí až prevádzka. Máš obavy, keď si predstavíš to množstvo ľudí, ktorí prejdú priestormi, ktoré si navrhovala?

Som rada, že sme s komunitou našli správne vyvážený kompromis medzi kvalitou a cenou. Veľmi si cením, že sme sa zhodli na potrebe kvalitného riešenia, ktoré by malo zabezpečiť primerane dlhú životnosť. Nikdy ma netlačili do „lacných“ riešení na úkor kvality. Všetko však závisí od spôsobu používania a verím, že ľudia, ktorí do Salezka chodia, dopomôžu k tomu, aby tieto priestory ostali čo najdlhšie v dobrom stave. Pri realizácii sme použili materiály, ktoré mám v praxi overené, určené aj na väčšiu záťaž, sú ľahko udržiavateľné a nevyžadujú extra špeciálnu starostlivosť.

10/ Dajú sa v tejto dobe robiť veci zadarmo a ak áno, tak prečo?

Určite dajú a ani to nepovažujem za niečo výnimočné. Ja svoju prácu vnímam okrem formy zárobku hlavne ako službu. Veľmi mi záleží na tom, aby sa životný priestor ľudí skvalitňoval. Teším sa, keď môžem prispieť svojim vzdelaním a snáď aj talentom a schopnosťami. Veď veľa ľudí pre Salezko pomáha zadarmo v rámci svojich možností. Niekto umýva okná, kosí trávu, upečie koláč alebo prispeje finančne a ja som prispela takto 🙂

Realizácia by sa ťažko uskutočnila bez veľkej skupiny dobrovoľníkov, ktorí všemožne pomáhali alebo inak podporili tento projekt.

Na druhej strane to vnímam aj ako vďaku, že niekto do mňa vloží dôveru a na základe môjho návrhu uskutoční veľkú zmenu. Hoci sa považujem za skúseného architekta a mám za sebou už mnoho realizácií, pred touto skutočnosťou vždy cítim veľkú pokoru.

No a v neposlednom rade,… zadarmo to nebolo. Spoznala som veľa milých ľudí, získala som nových priateľov, zážitkov a možnosť tráviť v Salezku požehnaný čas!

11/ Myslíš, že by si projekt obnovenia priestorov v Salezku zaradila do svojho portfólia? Si na tento projekt hrdá?

Myslím si, že v rámci možností a zdrojov, ktoré sme mali k dispozícii som s finálnym výsledkom spokojná. Určite je pár detailov, ktoré by sme ešte mohli dotiahnuť do konca … ale som veľmi rada, že sa nový priestor veľmi rýchlo zrástol s komunitou a s ľuďmi, ktorí ju tvoria.

12/ Vieš si predstaviť aj ďalšiu spoluprácu pri obnove priestorov Salezka? Máš nejaký konkrétny sen alebo nápad, čo by sa dalo vylepšiť v ďalších priestoroch? Salezko má predsa 3 poschodia 🙂

Jaaaaj … ako som už napísala vyššie, moje oči stále pracujú a viem si predstaviť vylepšiť v priestoroch kadečo. Kľudne vybehnem aj na ďalšie poschodia 🙂 ak bude tá potreba.