Skupina 18 cyklistov prešla za 4 dni 305 kilometrov od Rakúsko – Talianskych hraníc až ku jazeru Lago di Garda. Nie náhodou sa miestam okolo tohto jazera hovorí raj pre cyklistov.

Po príchode do štartovacieho bodu a prebdenej noci sa začínalo až podozrivo ľahko. Spôsobil to náhly prísun adrenalínu, pretože moment na ktorí cyklisti tak dlho čakali práve prišiel. Prvý deň priniesol aj prvý defekt a problémy s prehadzovačkou, ale vďaka skúseným členom tímu sa to rýchlo vyriešilo. Všetkým prišla vhod poobedná káva v malom mestečku Rio di Pusteria. Odtiaľto to bolo už iba 20 kilometrov do cieľa, kempingu v mestečku Chiusa. Jedným z najkrajších pocitov bola večerná sprcha v kempe po náročnom dni.

Druhý deň priniesol rekord v počte prejdených kilometrov. Bolo to 145 kilometrov z mesta Chiusa až ku jazeru Lago di Garda. Počet kilometrov, ktoré cyklisti prešli sa stal obľúbenou témou pre vtipy, pretože tachometre vždy ukazovali viac kilometrov ako cyklomapy a plánovaná trasa. Mesto Trento, pri ktorom mala byť prestávka na obed sa akoby vzďaľovalo. Keď tam účastníci cyklovýletu dorazili, tak ich tachometre ukazovali 100 kilometrov. V tento deň došlo aj k prvému pádu a jeden člen skupiny roztrhol reťaz. Počasie bolo neúprosné a slnko neprestávalo svietiť. Vedúci výpravy – Ďuri sa preto rozhodol pre obed v tieni jabloní. Počas celej cesty doprevádzal cyklistov spoľahlivý šofér Peter, vďaka ktorému si počas prestávky mohli vždy dopriať občerstvenie a nemuseli všetko nosiť na bicykloch. Predvečerom dorazili ku vyhliadke nad mestom Riva del Garda. Tu mali spať v kempingu na brehu jazera Lago di Garda. Výhľad na toto jazero všetkých dostal, pár minút bolo počuť iba uzávierky fotoaparátov. Večer bol odmenou za výkon, ktorí cyklisti podali. Ďuri ich zobral na pizzu a pivo do reštaurácie v centre. Pre túto špeciálnu príležitosť si dokonca vytiahli tímové tričká, ktoré dostali pred odchodom. V kempe sa debatovalo až do neskorých večerných hodín.

Najkrajšie výhľady a cyklocesty mali cyklisti absolvovať počas tretieho dňa. Dostal však pracovný názov “Nikdy never žene, ktorá klame”. Išlo o to, že pani z kempu im odporučila trasu, ktorá viedla aj po turistickej ceste, o ktorej pochybovali, že je prejazdná aj s bicyklom. Pani však vravela, že tade chodia cyklisti a tak jej verili. Zistili, že tá trasa sa dá prejsť aj s bicyklom, ale takým spôsobom, že ich 3 hodiny tlačili najskôr hore cez les a skaly a potom sa s nimi šmýkali dolu lesom. Ráno však bola cesta naozaj krásna, pretože zahŕňala známu Via Ponale s tunelmi vytesanými do skaly. V Pregassine sa Ďurimu podarilo vybaviť kostol na svätú omšu a tak si cyklisti užili aj chvíľu chládku a pokoja. Od kostola sa však už začala Krížová cesta. Po chvíli sa nedalo ísť na bicykli a tak nasledujúce tri hodiny preverili psychickú odolnosť každého zo skupiny. Všetci to však úspešne zvládli a na druhej strane kopca sa odrazu vynorili na ceste k ďalšiemu azúrovo modrému jazeru Lago di Ledro. Pri jazere sa rozdelili na dve skupiny – jedna, ktorá šla okolo jazera a druhá sa hneď vrátila späť do kempu pri Lago di Garda.

Posledný deň býva na cyklovýlete zvyčajne menej náročný. Šoféri idú zobrať autá na začiatok trasy a jazdí sa iba pol dňa. Po minulom roku sa však už stáva tradíciou, že aj posledný deň zahŕňa kopce. Preto sa skupina cyklistov rozhodla prísť ku jazeru Lago di Tenno. Vyše dvoch hodín šľapali do pedálov, aby sa v ňom okúpali, urobili si výnimočné fotografie a potom sa za 20 minút vrátili rovnakou cestou do kempu. Bol to jeden z najlepších zjazdov počas cyklovýletu. Obed, svätá omša a náročná cesta domov. Všetko však išlo podľa plánu a s ochranou Panny Márie Pomocnice prišli všetci živí a zdraví domov v pondelok o pol piatej ráno. Niektorí s radosťou rovno do roboty!