Novou tvárou v komunite saleziánov je Peter Jurčišin-Kukľa
V lete do saleziánskej komunity v Banskej Bystrici preložili saleziána-koadjútora, Petra Jurčišina-Kukľu. V nasledujúcom rozhovore prezradil niečo o sebe a svojej minulosti, ale aj o tom, čomu sa bude venovať v Salezku.
Odkiaľ pochádzaš a aká je tvoja rodina?
Pochádzam z Bardejova. Mám troch bratov (Mariána, Paľa a Jožka) a dve sestry (Máriu a Katku). Ja som druhý najstarší. Takmer všetci súrodenci už majú svoje rodiny. Vďaka mojím rodičom, súrodencom i ďalším príbuzným som zažil veľmi pekné detstvo. Rád som s nimi, máme pekné vzťahy.
Kde si už pôsobil v minulosti?
V minulosti som pôsobil ako kandidát k Saleziánom jeden rok v Námestove, neskôr som absolvoval ročný noviciát v Poprade a dvojročné štúdia filozofie v Žiline. Mojím posledným pôsobiskom bolo saleziánske stredisko Mamateyova v Bratislave-Petržalke. Strávil som tu 10 rokov, z toho posledné tri roky a 8 mesiacov som pracoval na plný úväzok ako vychovávateľ v Krízovom centre v Bratislave-Petržalke.
Do Banskej Bystrice prichádzaš s “titulom” salezián-koadjútor. Môžeš priblížiť, čo to znamená?
Salezián-koadjútor je v prvom rade salezián 🙂 To znamená, že zložil rehoľné sľuby, žije v saleziánskej komunite a má účasť na spoločnom poslaní komunity. Do poslania prispieva svojou špecializáciou v určitej oblasti, ktorá mu je blízka a cez ktorú slúži mladým ľuďom.
Aké úlohy ti boli zverené v našom Salezku?
Starostlivosť o hokejbalistov, pomoc v Oratóriu a sprevádzanie detí v príprave na prvé sväté prijímanie.
V oratku si už nasadil poriadne pracovné tempo. Aké sú tvoje prvé dojmy zo saleziánskeho strediska?
Je tu živo, na čo som sa aj tešil 🙂 Veľa šikovných mladých ľudí, veľa dospelých, ktorí sú tu radi. Vidím tu mladých ľudí, ktorí chcú žiť s Bohom.
Kto alebo čo ťa v živote inšpiruje?
Moje vzory? Pracoval som v spomínanom Krízovom centre v Bratislave, kde som mal veľmi šikovnú šéfku, ktorá je pre mňa v mnohých veciach inšpiráciou i vzorom. Okrem nej sú to určite aj iné osobnosti. Ale veľmi ma v živote inšpiruje aj uvedomenie si cieľa – zmyslu, toho prečo veci robím a v čom vidím ich hodnotu.
Aká bola tvoja cesta k duchovnému povolaniu?
Dlhá 🙂 S odstupom času myslím, že začala u nás doma, kde sme ako deti boli vedení k modlitbe, k účasti na svätej omši. Neskôr to boli stretká na základnej škole v piatom ročníku, na strednej škole animátorstvo, skauting, organizovanie stretiek, výletov, táborov spolu s radosťou z Božej prítomnosti pri svätých omšiach.
Čo by si poradil mladým, ktorí svoje povolanie ešte len hľadajú?
Aby sa modlili za svoje povolanie. Teraz máme úžasného patróna povolaní blahoslaveného Titusa Zemana. A tiež, aby si našli niekoho, komu dôverujú, kto by ich sprevádzal – kráčal s nimi na ceste hľadania ich povolania.
Alica Vosková
Preberanie fotiek a článkov z webstránky www.sbb.sk bez súhlasu autora je prísne zakázané.
Saleziáni Don Bosca, Banská Bystrica, všetky práva vyhradené ©.