DEVIATNIK K DONOVI BOSCOVI

Don Bosco, plný Boha je súčasne plný aj Panny Márie. Celý jeho život  sa po Bohu a v závislosti na ňom rozvíja okolo jej osoby. Už prvým snom je Panna Mária živo prítomná v jeho živote zásluhou jeho nábožnej matky Margity: „Janko môj, keď si sa narodil zasvätila som Ťa Panne Márii“. A v spomenutom sne mu vraví Ježiš: „Som synom tej, ktorú ťa matka naučila trikrát denne pozdravovať.“

Raz večer v decembri 1862 sa don Bosco zdôveril  Paolinovi Albertovi /bol prijatý do Salez. spoločnosti/.  – Myslel som nato, aký je náš kostol malý. Nestačí pre toľko chlapcov. – Postavíme teda kostol väčší, krajší, nádhernejší.  Zasvätíme ho Panne  Márii Pomocnici. Nemám ani sold a neviem, kde vezmem peniaze. Ale, ak si to Boh želá, všetko sa podarí.

Keď dostal povolenie na stavbu, poveril stavbou Carla Buzzetiho. Don Bosco si zavolal ekonóma Savia a rozkázal mu, aby začal s kopaním základov.

Don Bosco, ako si to predstavujete? Nejdeme predsa stavať kaplnku, ale veľký kostol a to bude stáť strašné peniaze. Dnes ráno sme nemali ani na známky na odoslanie listov. – Začni s výkopom. – Mali sme vari niekedy peniaze, keď sme niečo začínali? – Musíme predsa niečo nechať na Božiu Prozreteľnosť.

Don Bosco so svojimi kňazmi a chlapcami zostúpil do základov a položil základný kameň.

Chcem ti dať na tieto veľké práce preddavok. Vytiahol peňaženku a vysypal jej obsah do rúk stavby vedúceho. Bolo to osem soldov, ani pol líry. Keď zbadal prekvapenie Buzzetiho, hneď dodal: – Neboj sa, Panna Mária sa postará o potrebné peniaze. A Panna Mária sa o peniaze skutočne postarala.

Don Paolo Alberta, druhý don Boscov nástupca, povedal: Iba ten, kto videl, si vie predstaviť, aké obete v tých rokoch prinášal náš otec, aby dokončil kostol P. M. Pomocnice.

„Tento chrám Panny Márie Pomocnice je naozaj zázračný. Zázračný preto, lebo ho už dávno predtým ukázala svätcovi. Zázračný výstavbou, lebo don Boscovi, ktorý bol chudobný a otcom chudobných, iba prozreteľné prostriedky dovolili postaviť ho. A zázračný aj pre množstvo milosti, ktoré nikdy neprestali z neho prúdiť ako z nevyčerpateľného prameňa.“ /E. Ciera/

„Práca v dvojici“ Don Bosco v svojej pokore neprestajne tvrdil, že to nie je jeho dielo. „To všetko urobila Pomocnica: Ja nie som pôvodcom veľkých vecí, ktoré vidíte. Pán Boh a Panna Mária si len poslúžili úbohým kňazom pri uskutočňovaní veľkých diel. Nič nie je moje. Každý kameň, každá ozdoba tu značí dajakú milosť. Panna Mária to umožnila dokončiť pomocou zázrakov. „