Budúci inštruktori Orientačných dní absolvovali náročnú expedičnú hrebeňovku a záverečné vzdelávanie APALUCHA v kolíske celého programu.   

V dňoch 4. až 9. augusta 2026 sa budúci inštruktori Orientačných dní podrobili záverečnej skúške svojho vzdelávania, ktorá spojila fyzickú odosobnenosť, budovanie spoločenstva a praktickú metodiku. Dvanásťčlenná expedičná skupina vrátane inštruktorov odštartovala svoju cestu v Makove, kam dorazili vlakmi z Banskej Bystrice a autami z Bratislavy. S plnými batohmi zásob vody, uhorských klobás či dokonca s gitarou sa nováčikovia aj turistickí harcovníci vydali naprieč hrebeňom Javorníkov.

Prvé tri dni preverili vytrvalosť účastníkov výstupmi, nocovaním v stanoch i pod holým nebom, len tak na celte, ale aj siahodlhými asfaltovými zostupmi do Husleniek. Napriek prvým otlakom a páliacemu slnku udržiavali dobrú náladu spevom a zásobou vtipov. Z Husleniek sa expedícia presunula rôznymi spôsobmi – autami, stopom či vlakom – do českého mesta Fryšták, kde sa k nim pridali aj ostatní účastníci, ktorí neboli na hrebeňovke.

„Raz mi ktosi povedal, že nič nezblíži ľudí tak, ako ‚spoločná trauma‘ a hrebeňovka bola dôkazom, že aspoň niekedy je tento výrok pravdou. Objektívne nebola veľmi náročná, no ťažké ruksaky spojené s páliacim slnkom nám dali zabrať. Spoločne sme si však trojdňový výlet veľmi užili, posilňujúc naše priateľstvá ako nikdy predtým.“

— Anička, účastníčka

Saleziánske stredisko vo Fryštáku – historické miesto, kde sa zrodila myšlienka Orientačných dní – sa stalo dejiskom intenzívnej metodickej časti. Účastníci denne realizovali dva až tri praktické výstupy v stredisku alebo aj po meste. Program bolmimoriadne pestrý: od zážitkovej simulácie Vraždy v Orient exprese cez emotívne bloky a oslavu narodenín až po krízový scenár havárie lietadla. Neodmysliteľnou súčasťou boli reflexie a metareflexie, kde budúci inštruktori získavali konštruktívnu spätnú väzbu od vedúcich i rovesníkov.

Program vyvrcholil slávnostným večerom plným nostalgie, spomínania pri fotografiách a odovzdávania darčekov. Zlatým klincom bolo slávnostné odovzdávanie certifikátov, ktoré úspešne získali všetci účastníci.

„Táto posledná expedícia nebola len plná srandy, ale otestovali sme si nielen svoje vedomosti, ale aj hry v praxi. Zároveň sme mohli spoznať saleziánske stredisko, kde sa začala budovať myšlienka Orientačných dní, a spoznať nových ľudí.“

— Sandra, účastníčka

„Stráviť poslednú časť nášho vzdelávania na mieste, kde to všetko začalo, bolo naozaj požehnanie. Aj napriek rešpektu pred našimi záverečnými výstupmi, ktoré sme počas týchto dní prezentovali, si myslím, že môžem za všetkých povedať, že sme si to naozaj užili. Takýto záver nášho vzdelávania nám zároveň priniesol veľa povzbudenia a sily na našej ceste inštruktora.“

— Tereza, účastníčka

„Bola super partia. Preopakovali sme si veci.“

— Dytty, účastník

Po záverečnom balení, nedeľnej svätej omši a rozlúčke sa noví inštruktori pobrali domov. Náročný týždeň upevnil ich vzájomné vzťahy a dodal im zručnosti i odhodlanie, ktoré prinesú bohaté ovocie do ich budúcej práce s mládežou v saleziánskom spoločenstve.

Nesmieme zabudnúť aj na tých, bez ktorých by sa to nepodarilo. Veľká vďaka patrí aj tímu školiteľov, ktorí to s nimi ťahali počas všetkých víkendoviek a za všetko, čo pre nich pripravili a spoločne s nimi túto cestu absolvovali. Taktiež vďaka za všetky modlitby, dary a aj inú pomoc.

No a malé prianie na záver. Veríme, že sa našim novým inštruktorom bude dariť a že z nich raz budú výborní inštruktori a inštruktorky. Prajeme im veľa síl, odhodlania, nezhasínajúceho humoru a aj veľa trpezlivosti. Nech váš krok sprevádza úsmev, aký nosil aj Staříček.

Tadeáš Zázrivec