9. I v hodinu našej smrti

A jeden zo zločincov, čo viseli na kríži, sa mu rúhal: „Nie si ty Mesiáš?! Zachráň seba i nás!“ Ale druhý ho zahriakol: „Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si odsúdený na to isté? Lenže my spravodlivo, lebo dostávame, čo sme si skutkami zaslúžili. Ale on neurobil nič zlé.“ Potom povedal: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“ On mu odpovedal: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji.“ (Lk 23,39-43)

Hodina našej smrti. Celý život ma budeš viesť za ruku ako moja matka. Je vôbec možné, že by moja ruka bezvládne ovisla zo zovretia tvojej dlane a že by sa tvoja ruka odtiahla do mňa? Určite sa to nestane. A keby si predsa len pustila moju ruku, celkom isto to tak urobíš preto, aby si chytila okraj svojho plášťa a ovinula ma ním. Mária, ty si mojou matkou na pozemskej ceste a budeš ňou aj vo chvíli, keď nadíde moja posledná hodina. A práve o túto chvíľu ťa prosím v tejto modlitbe, aby som sa aj v takej chvíli bol pod mocnou ochranou tvojej ruky a tvojho plášťa.

Zdravas Mária …

# pomodlím sa za tých, čo dnes umierajú