V decembri 1886 ťažko ochorel francúzsky seminarista Lodovico Olive. V predvečer Vianoc ho navštívil don Bosco.

„Uisťujem ťa, že Panna Mária ťa uzdraví,“ povedal svätec.

Lekári Vignolo, Gallenga, Fissore a ďalší však mladíkovi nedávali veľké šance. Začiatkom februára mal don Bosco tento sen. „Neviem, či som spal a či bdel, keď zrazu svetlo osvetlilo celú izbu. Začul som hluk, v ktorom ku mne prichádzala osoba obklopená množstvom ľudí. Boli oblečení do bielych šiat, ktoré žiarili takou silou, že všetky ostatné svetlá sa zdali byť tieňom. Osoba na čele týchto ľudí začala hovoriť po latinsky:

– Ja som pokorná služobnica Pána, ktorý ma poslal uzdraviť chorého Lodovica. Už bol pozvaný na večný odpočinok, teraz sa však na ňom má ukázať Božia sláva. Nech sa ešte postará o svoju dušu a tiež o duše iných. Ja som služobnica, ktorej urobil veľké veci ten, ktorý je mocný a sväté je jeho meno. Zamysli sa nad tým a pochopíš, čo sa stane. Amen.

Po týchto slovách sa v izbe zotmelo a ja som celú noc zostal medzi spánkom a bdením. Ráno som sa pýtal na stav seminaristu Lodovica Oliveho a povedali mi, že sa mu naozaj polepšilo.“
Nasledujúcu noc mal don Bosco to isté zjavenie, v ktorom dostal viacero upozornení pre dobro kongregácie a mladých. Žena vravela:

Pokračujú slová tej, ktorá sa nazýva služobnica Pána. Vysoko v nebi mám komôrku, aby som obohatila tých, čo ma milujú. Poklady mladých sú čistota v rečiach a v skutkoch. Vy, služobníci Pánovi, nikdy nezabudnite upozorňovať: vyhýbajte sa hriechu a zlým rečiam! Zlé reči ničia dobré mravy. Tí, čo radi tárajú hlúposti a nezmysly, iba ťažko nájdu správnu cestu. Ak mi chcete urobiť radosť, dbajte na úroveň svojich rečí, žartov a zábav. Mnohí z vás sú prísľubom ruží i tŕňov pre mňa aj pre môjho syna. Prečo sa tak často spovedáte a vaše srdce je vzdialené odo mňa? Hovorte a robte dobro a nie zlo! Ja som matka, čo miluje svojich synov a nenávidí ich hriechy. Vrátim sa k vám, aby som vás priviedla k večnému odpočinku. Postarám sa o vás, ako sa sliepka stará o kuriatka. A vy, remeselníci, staňte sa tvorcami dobra, nie neprávosti. Zlé reči sú ako mor, čo vás napadol. Pre mňa je radosť byť medzi synmi človeka, ale čas takže kým máte čas, správajte sa mužne.“

Ráno 5. januára don Bosco všetko vyrozprával donovi Lemoynovi:

Zavolal som ťa, aby som ťa poprosil o radu. Mám oznámiť rodine seminaristu Oliveho to, čo som videl?“

Viete lepšie ako ja, že Panna Mária k nám bola vždy dobrá,“ povedal Lemoyne.

„Áno, je to pravda.“ Veľa vašich snov sa skutočne stalo,“ pokračoval Lemoyne.

„Áno, je to tak.“ „Ak teda dovolíte, na väčšiu Božiu slávu, budem ich volať videnia, pretože nimi naozaj sú.“

„Máš pravdu.“ „Takže právom môžeme veriť, že tento sen je nadprirodzený a že sa splní. Olive vyzdravie, i keď mu lekári nedávajú šancu.“

„Aká je teda tvoja rada?“ „Ak chcete byť opatrný, stačí, keď sa rozchýri, že don Bosco mal sen o Olivem a že vo sne sa mu zdalo, že seminarista má ešte nádej.“

„Dobre, urobte to tak.“

„Ale vy, don Bosco, máte ešte jednu povinnosť. Napíšte tento sen. Ide o Pannu Máriu. Ak sa naozaj splní to, čo sa vám snívalo, budeme mať v ruke dokument o Máriinej dobrote.“

„Dobre, napíšem.“

Na záver sa oplatí opísať ešte jednu okolnosť. Keď Olive blúznil, zdalo sa mu, že do jeho izby vošiel don Bosco a povedal: „Neboj sa, o desať dní ma prídeš navštíviť.“ Sen bol taký živý, že seminarista bol presvedčený o skutočnosti tejto návštevy. A neveril nikomu, kto mu protirečil.
Už 10. januára sa jeho stav zlepšil, o dva dni vstal z postele a 24. januára sa objavil v jedálni predstavených za hlučného aplauzu všetkých prítomných (ŽP XVIII, 253).

Jeho zdravie bolo také pevné, že v roku 1906 bol súčasťou prvej misijnej výpravy do Číny, kde aktívne pôsobil až do roku 1921, keď odovzdal svoju dušu Pánovi.

Myšlienka:  „Keď budete dôverovať Panne Márii Pomocnici, uvidíte, čo sú to zázraky“. Nebojme sa odovzdávať svoju dôveru nebeskej Matke, aby aj cez nás mohla robiť zázraky.

3x Zdravas Mária