Keď 21. septembra 1880 nastalo vo Francúzsku prenasledovanie mníšskych rádov a rehoľných kongregácií a členov viacerých rádov už vyhnali, mnohí sa pýtali dona Bosca, či by odohnali aj saleziánov.

– Nie! Nie! Nie!

A donovi Bolognovi, direktorovi domu v Marseille, napísal: „Nebojte sa, budete mať nepríjemnosti, trápenie, problémy, ale nevyženú vás.“ Ako to, že mal takú istotu? Na sviatok Narodenia Panny Márie mal sen, ktorý porozprával 1. decembra členom generálnej rady. Začal takto:

„Pius IX. mi už v čase mojej prvej návštevy Ríma v roku 1858 a potom aj pri rôznych príležitostiach hovoril, aby som vyrozprával alebo zapísal všetko, čo má, aj nepriamo, nadprirodzený charakter. To je dôvod, prečo som o niektorých veciach napísal, o iných rozprávam, a som rád, že sú známe, pretože vždy je to na väčšiu Božiu slávu a spásu duší. Bolo to v čase, keď vo Francúzsku sa začali veľké obavy o rehoľné kongregácie, a keď už vyhnali jezuitov, hrozilo, že vyženú aj ostatných. Veľmi som sa strachoval o naše francúzske domy, modlil som sa sám aj s inými. A hľa, jednej noci som vo sne videl stáť pred sebou najsvätejšiu Pannu. Stála vysoko a bola taká istá, aká sa nachádza na kupole Baziliky Panny Márie Pomocnice. Mala na sebe veľký plášť, ktorý bol rozprestretý okolo nej a vytváral obrovskú dvoranu. Pod ním som videl všetky naše domy vo Francúzsku. Božia Matka sa pri pohľade na všetky tieto domy usmievala. Zrazu sa strhla strašná búrka, či skôr zemetrasenie, ktoré sprevádzali blesky, krupobitie, odporné obludy každého druhu a rôznej postavy, výstrely z pušky a z dela. Všetkých to napĺňalo veľkým strachom. Obludy, blesky a guľky mierili na našich ľudí, ktorí boli pod plášťom Panny Márie, ale neutrpeli žiadnu škodu, pretože mali mocnú ochranu. Všetky prichádzajúce strely zachytával plášť, a tak dopadali naprázdno. Preblahoslavená Panna, v záplave svetla, s rozžiarenou tvárou a rajským úsmevom, v tomto medziobdobí veľakrát povedala: Ego diligentes me diligo‘ (milujem tých, čo mňa milujú). Búrka pomaly ustala a z našich radov sa nik nestal obeťou tohto hromobitia alebo, ak chcete, zemetrasenia, či búrky.

Nechcem z toho sna urobiť veľkú vec, ale už vtedy som písal do všetkých domov vo Francúzsku, aby boli pokojní. Pýtali sa ma: ,Ako to, že všetci sú vystrašení, iba vy ste v tomto zmätku a nebezpečenstve pokojný?“ Neodpovedal som nič iné, len aby mali dôveru v ochranu najsvätejšej Panny. Ale nebrali to do úvahy. Napísal som opátovi Guiolovi, aby sa nebál, že udalosti dopadnú dobre, ale on mi odpísal, akoby nechápal. A naozaj teraz, keď búrka takmer pominula a my zvažujeme túto skutočnosť, zisťujeme, že bola nadčasová. Vidíte, všetky francúzske kongregácie, ktoré oddávna urobili pre Francúzsko toľko dobra, boli rozohnané, ale naša, z cudziny, tam spolu s rozvášnenými novinármi vykrikujúcimi proti vláde, pretože nás neposlala preč, žije z chleba zozbieraného medzi Francúzmi a je v bezpečí! Toto nech nám slúži na povzbudenie, aby sme vždy vkladali svoju dôveru v Pannu Máriu. Ale nespyšnejme, pretože stačí jediný prejav povýšenectva a Panna Mária by už nebola s nami spokojná a dopustila by, aby zvíťazili zlí!“ V tej chvíli don Rua namietal:

Ale aj ostatné kongregácie prechovávali veľkú úctu k Božej Matke. Ako to, že…

Don Bosco odpovedal:

– Božia Matka robí, čo chce. Okrem toho, naše dielo bolo pod jej osobitnou ochranou už vtedy, keď som ešte nemal ani desať rokov. Snívalo sa mi, že na dvore bolo veľmi veľa chlapcov. Zrazu mi ktosi hovorí: Prečo nejdeš medzi nich?“ ,Pretože to neviem.“ ,Chod, chod, ja ťa posielam. Po tomto sne som bol taký šťastný, že si to všetci všimli .

Historicky vzaté, táto udalosť prebiehala jednoduchšie. Komisár poverený odovzdaním exekučného dekrétu musel bojovať až do desiatej večer, aby prelomil brány a zvrhol barikády v dominikánskom kláštore na ulici Montreaux. Neskorá nočná hodina mu zabránila zaútočiť na saleziánsky dom v San Leone, na posledný rehoľný dom v meste, a zatvoriť ho. No a v noci ministerstvo vnútra prikázalo prefektovi pozastaviť exekúcie zo zahraničnopolitických dôvodov.

Myšlienka:  Panna Mária povedala „milujem tých, čo mňa milujú“. Akú mám ja úctu k nebeskej matke? Ako jej preukazujem svoju lásku?  

3x Zdravas Mária