Don Bosco sa stal kňazom a dopĺňal si štúdiá v cirkevnom konvikte pod vedením svätého Giuseppe Cafassa. V tom čase sa mu snívali dva sny, ktoré prekvapujú najmä toho, kto dobre pozná peripetie potulného oratória. Prostredníctvom nich don Bosco spozná niektoré etapy a rozvoj svojho diela. V oboch videniach videl aj Baziliku Panny Márie Pomocnice o dvadsať rokov skôr, než bola postavená. Prinášame vám najdôležitejšie časti týchto snov, ako ich vyrozprával samotný turínsky svätec.

V prvom sne z roku 1844 sa mu po obvyklej scéne plnej zvierat zjavila tajomná pastierka. Don Bosco pokračuje: „Po dlhom a namáhavom chodení som sa ocitol na lúke, kde všetky tie zvieratá odpočívali a vôbec sa navzájom nehrýzli. Na smrť unavený som si chcel sadnúť, ale pastierka ma vyzvala, aby som pokračoval v ceste. O niekoľko metrov ďalej som objavil široký dvor obkolesený stĺporadím, na konci ktorého sa nachádzal kostol. Tu som si všimol, že štyri pätiny týchto zvierat sa premenili na baránky a ich počet stále rástol. Zrazu prišli mnohí pastieri, aby sa o ne starali, ale zastavili sa iba na chvíľu a hneď odchádzali. Vtom sa stal zázrak. Mnohé baránky sa menili na pastierov a začali sa starať o ostatné baránky. Noví pastieri sa delili na menšie skupiny a odišli hľadať zvláštne zvieratá aj na nové pasienky. Chcel som odísť, ale pastierka ukázala smerom na juh. Všimol som si pole plné zeleniny.

– Pozri sa ešte raz, – vraví mi.

Pozrel som sa a uvidel som nádherný vysoký kostol. Vnútri kostola bola biela stuha, na ktorej bolo obrovskými písmenami napísané: HIC DOMUS MEA, INDE GLORIA MEA (Toto je môj dom, odtiaľ vyjde moja sláva). Chcel som sa spýtať pastierky – stále vo sne-, čo toto všetko má znamenať. Pochopíš, keď svojimi ľudskými očami uzrieš to, čo teraz vidíš vnútorným zrakom. Tento sen a ešte jeden, ktorý sa naň ponášal, ma viedli v mojich rozhodnutiach“.

Nasledujúci rok mal don Bosco podobný sen. Videl v ňom rozkvet svojho poslania medzi mladými a okrem Baziliky Panny Márie Pomocnice uzrel aj Pinardiho kaplnku a Kostol svätého Františka Saleského. Treba poznamenať, že tieto tri kostoly, ktoré môžeme aj dnes obdivovať, predtým neexistovali a don Bosco nevedel ani o pozemku, kde by mali byť postavené.

V tomto sne sa pastierka predstavuje donovi Boscovi ako Pani, ktorá mu ukáže novú etapu jeho oratória: najprv jednoduchú lúku (lúka bratov Filippiovcov) a potom aj stabilné miesto trochu severnejšie (Valdocco). Počúvajme dona Bosca:

Pani mi hovorí: – Pozri sa!

Pozrel som sa a uvidel som jednu malú a nízku kaplnku (budúcu Pinardiho kaplnku), malý dvor a veľa chlapcov. Keďže kaplnka bola celkom maličká, obrátil som sa na Paniu a ona mi ukázala väčší kostol s domom nablízku (Kostol svätého Františka Saleského a Pinardiho dom). Potom ma priviedla k priečeliu veľkého chrámu a ukázala na obrobené polia.
-Na tomto mieste, kde položili svoj život slávni turínski mučenici Aventor a Oktavián, tu na tejto krvou zmáčanej pôde chcem, aby bol Boh zvláštnym spôsobom uctievaný.
Potom mi nohou naznačila presné miesto, kde boli umučení svätí mučenici. Medzitým sa okolo nás zišlo nespočetné množstvo mladých, rozrástli sa domy a priestory. Napokon som zbadal velikánsky chrám (dnešná Bazilika Panny Márie Pomocnice) presne na mieste, ktoré bolo považované za miesto umučenia kresťanských vojakov tébskej légie. Okolo chrámu sa nachádzali viaceré budovy a medzi nimi jedna veľká socha“ (žeby videl sochu seba?).  Ešte stále vo sne som videl mnohých kňazov a seminaristov, ktorí mi sem tam pomáhali, ale neskôr sa nadobro vytratili. Veľmi som sa snažil, aby zostali pri mne, ale oni po krátkom čase odchádzali a nechávali ma samého. Obrátil som sa teda na Paniu a ona mi hovorí:

– Chceš vedieť, čo máš robiť, aby ti už neušli? Vezmi túto stuhu a daj im ju na čelo.

S úctou som vzal stuhu a videl som, že na nej bolo napísané slovo POSLUŠNOSŤ. Hneď som začal plniť príkaz tejto Panej a niektorým spolupracovníkom som prilepil stuhu na čelo. Malo to zázračný účinok. Kým ja som sa venoval dielu, ktoré mi bolo zverené, oni zostávali pri mne a ani im nenapadlo odísť. Tak bola založená kongregácia“.

Myšlienka: Každý z nás má svoje miesto/kostol,  kde vyrastal vo viere, zažil premenu: divé zviera – baránok – pastier. Preto nezabúdajme, že premena na pastiera o nás očakáva odovzdávanie toho, čo sme dostali a budovanie prostredia/ spoločenstva v ktorom žijeme a pokračujeme v raste Cirkvi .

3x Zdravas Mária