František Sersen

TVORIVÝ ZAKLADATEĽ

1894 – 1982

V krátkosti

František Sersen je jeden z odvážnych zakladateľov saleziánskeho diela na Slovensku. Už v r. 1910 sa prihlásil do gymnázia pre študentov z Uhorska, ktoré saleziáni zriadili v talianskom mestečku Cavaglià. V roku 1914 zložil prvé rehoľné sľuby v Ivrey. Teológiu študoval na Pápežskej gregoriánskej univerzite v Ríme. V roku 1926 ho vysvätili za kňaza. Okrem iných pôsobísk bol direktorom nového saleziánskeho domu v Bratislave na Miletičovej, dlhé roky bol radcom v slovenskej provincii a pričinil o obnovu a výzdobu národnej svätyne Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne. V apríli 1950 bol spolu s ďalšími  internovaný v rôznych „koncentračných kláštoroch“. Posledné roky prežil v charitných domovoch. Napísal dva dôležité rukopisy o dejinách saleziánov na Slovensku: Začiatky slovenského saleziánskeho diela a Slovenské saleziánske dielo.

Tvorivý zakladateľ

Študent prvého ročníka teológie, Sersen, spustil popri svojich teologických štúdiách projekt, ktorým začal organizovať príchody slovenských mladíkov do Talianska. Prví traja prišli v marci 1920 do mestečka Genzano. Na jeseň 1920 odcestoval na Slovensko a priviedol ďalších 8 mladíkov, ktorí sa túžili stať saleziánmi. Pre nedostatok miesta boli umiestnení do saleziánskeho ústavu Sacro Cuore v Ríme, ktorý sa sa stal dočasným centrom rodiaceho sa slovenského saleziánskeho diela. Chlapcom pomáhal prekonať jazykovú bariéru, učieval ich taliančinu a latinčinu, keď sa vrátil z prednášok. Viacerí talianskí saleziáni nemali k Sersenovej iniciatíve dôveru. Zdalo sa im, že nemá pripravené patričné kroky. Chceli poslať slovenských chlpacov- ašpirantov domov. Boli to povojnové roky a nikto nechcel vyhadzovať drahé peniaze na cudzincov. Klerik Sersen spolu s don Stanom a novicom Hlubíkom urobili kroky k prehĺbeniu vzájomnej dôvery. Napísali listy do slovenských katolíckych časopisov. V časopise Posol uviedli aj fakt, že sv. Otec Benedikt XV. požiadal don Alberu, hlavného predstaveného saleziánov, aby založil saleziánske dielo aj v Česko- Slovensku. Jednotlivci aj mnohé farnosti začali organizovať zbierky “pre chudobných slovenských študentov v Ríme”. Bol to akt solidarity, ktorý prispel k upokojeniu situácie. Súčasne začal byť na Slovensku príťažlivý a populárny medzi mladými aj don Bosco. V Rímskej provincii vzniklo provizórne slovenské saleziánske dielo. Sersen sa preukázal ako praktický a schopný človek, ktorý dokáže zvládnuť menšie ciele ako aj krízové situácie. V Januári 1921 prišla druhá skupina chlapcov. Keďže Sersen nemohol odcestovať na Slovensko, zorganizoval výpravu na diaľku. Mal neuveriteľnú schopnosť vidieť veci reálne a reagovať na vyvíjajúcu sa situáciu. Spolu bolo v Ríme už 24 slovenských ašpirantov, akoby samostatná komunita so svojím programom. Ďalšou výzvou bolo vytvoriť samostatný slovenský saleziánsky dom. Sersen neváhal obrátiť sa na predstavených v Turíne. Túto požiadavku naplnil don Filip Rinaldi, tretí nástupca don Bosca. Podporil zriadenie samostatného slovenského saleziánskeho diela, gymnázia v Perose Argentine, mestečku pod Alpami vzdialeného asi 25 km západne od Turína. Keď tu 25.novembra 1921 pricestovala prvá skupina slovenských chlapcov, naplnil sa prvý krok k otvoreniu saleziánskeho diela na Slovensku. K siedmym členom miestnej komunity sa pridali traja slovenskí saleziáni: Viliam Vagač, František Sersen a Jozef Psársky. Vagač bol jediný slovenský kňaz, Sersen bol vedúci chovancov a Psársky asistent. Celé rodiace sa dielo zabezpečili pedagogicky, duchovne a cez amerických slovákov aj ekonomicky. Vtedy sa Sersen stiahol zo scény a vrátil sa znova k štúdiu na Gregoriánskej univerzite, ktoré ukončil doktorátom z teológie ako prvý salezián- Slovák. Nebol teda medzi prvými saleziánmi, ktorí v roku 1924 prišli na Slovensku (Vagač, Bokor). Avšak, keď sa vrátli zo štúdií, hneď sa stal dôležitou súčasťou Slovenskej provincie.

Modlitba

Svätý Ján Bosco, otec a učiteľ mládeže, ty si toľko pracoval pre spásu duší; buď nám vodcom, aby sme hľadali svoje duševné dobro a spásu blížneho. Pomáhaj nám plniť si dobre svoje povinnosti, premáhať náruživosti a ľudské ohľady. Nauč nás milovať Sviatostného Spasiteľa, Pannu Máriu Pomocnicu a Svätého otca, rímskeho pápeža. Vypros nám šťastnú hodinu smrti, aby sme prišli k tebe do neba. Amen.