ZAKLADATEĽ, MISIONÁR, VäZEŇ

V krátkosti

V roku 1921 sa stal spolu so saleziánom Františkom Sersenom spoluzakladateľom a následne i riaditeľom Slovenského gymnázia v Taliansku, ktoré sídlilo v obci Perosa Argentina (1921 – 1924). Dňa 8.septembra 1924 spolu s donom Jozefom Bokorom sa vrátili do vlasti, kde v Šaštíne založili saleziánske dielo v Československu. Založil a taktiež redigoval časopis Don Bosco. Vo svojom apoštoláte bol don Viliam Vagač veľmi kreatívny a moderný, čo však vzbudzuje aj závisť a negatívne reakcie.  Dnes by možno v jeho prípade mnohí povolanie zavesili na klinec a zanechali by aj kňazstvo. On si však pýta nový začiatok v misiách. Provinciál don Pietro Tirone súhlasil a Viliam Vagač sa stal na 15 rokov misionárom v Mato Grosso v Brazílii. Po 2. svet. vojne, v roku 1947, sa vrátil na Slovensko. Mal skoro 60 rokov, no bol chorý a ako spomínajú v tom čase mladí saleziáni, navonok pôsobil ako „zodratý a smutný“ starec. Lenže tie najnáročnejšie udalosti jeho života ho ešte len čakali. Pôsobil najprv v Hodoch a potom ako duchovný správca v nemocnici na Mickiewiczovej v Bratislave. Provinciál don Bokor ho tajne poveril vedením saleziánskej provincie. Jeho život sa radikálne zmenil 29. februára 1952, keď ho zatkla obávaná komunistická ŠtB spolu so sestrou Zdenkou Schelingovou. Pred súdom ho obžaloba vykreslila ako agenta Vatikánu, kňaza bez štátneho súhlasu, pomáhal Titusovi Zemanovi pri organizovaní ilegálnych útekov klerikov do zahraničia. Ako 66-ročný bol odsúdený na 18 rokov! Napísal: „Vždy som miloval pravdu, pracoval som v sociálnych dielach medzi chudobnou mládežou a Indiánmi. Modlitba a práca boli môj jediný program.“ Odsúdili ho na 18 rokov väzenia. V roku 1960 bol podmienečne prepustený a zomrel v roku 1970 v charitnom domove v Pezinku.

Ako objavil svoje povolanie?

Mladý Viliam sa po študijno-pracovných skusoch vo Viedni vrátil na Slovensko a rozmýšľal nad povolaním. Mal túžba zasvätiť sa Bohu. V tom čase musel jeho strýko Alexander z Detvy odísť na vojenské manévre. Mladý Viliam šiel pomáhať jeho manželke, ktorá zostala sama s dieťaťom. Medzi starými papiermi na záchode našiel saleziánsky kalendár Don Bosco v maďarčine s obrazom Nepoškvrnenej. Zdesený, že je to vlastne papier na „vyhodenie“, si ho vložil do vrecka. Čosi mu vravelo, aby tú hŕbu ešte prezrel. A tak narazil na číslo maďarských Saleziánskych zvestí, kde našiel text pozvania mladým mužom do 25 rokov, ktorí by chceli študovať na uhorskom Saleziánskom ústave neďaleko Turína. Sám pre seba si povedal: „Zachránil som pred zneuctením jej obraz a ona ma tu z Detvy posiela k saleziánom.“ O 55 rokov si don Vagač spomína: „Viac mi ani nebolo treba. Všetko som vedel. Pôjdem do Talianska k saleziánom. Tam budem študovať a stanem sa kňazom i misionárom.“

Viac o živote don Viliama Vagača, spoluzakladateľa saleziánskeho diela v Československu sa môžete dočítať v knihe od historika Patrika Dubovského: Viliam Vagač: salezián, misionár, väzeň.

Modlitba

Svätý Ján Bosco, otec a učiteľ mládeže, ty si toľko pracoval pre spásu duší; buď nám vodcom, aby sme hľadali svoje duševné dobro a spásu blížneho. Pomáhaj nám plniť si dobre svoje povinnosti, premáhať náruživosti a ľudské ohľady. Nauč nás milovať Sviatostného Spasiteľa, Pannu Máriu Pomocnicu a Svätého otca, rímskeho pápeža. Vypros nám šťastnú hodinu smrti, aby sme prišli k tebe do neba. Amen.