PROVINCIÁL

V krátkosti

Jozef Bokor pochádzal zo skromných pomerov a viacerí jeho súrodenci museli emigrovať do zahraničia. K saleziánom ho priviedla sestrička vincentka z Trnavy v roku 1910, po čom sa rozhodol ísť študovať a vyškolil sa v rôznych saleziánskych inštitúciách po celej Európe. V roku 1924 sa stal kňazom a spolu s donom Viliamom Vagáčom, ako prví saleziáni prichádzajú 7. 9. 1924 do Šaštína na Československo, kde si našiel prácu ako školský konzultant a neskôr ako riaditeľ. V roku 1939 sa stal prvým saleziánskym inšpektorom, dnes funkcia nazývaná provinciál, na Slovensku. Po zrušení Saleziánskej spoločnosti v roku 1950 bol internovaný a neskôr zatknutý a odsúdený na 4 roky väzenia za trestný čin spojený s protirepublikánskym združovaním. Bol prepustený v roku 1960, ale nikdy nedostal od štátu súhlas na duchovnú službu. Žil so zlým zdravím až do svojej smrti v roku 1968.

Založené diela

Ako provinciál sa zaslúžil o otvorenie 7 saleziánskych diel: Michalovce (1941), Trnava – Kopánka (1941), Topoľčany (1942), Nitra (1942), Komárno (1945), Svätý kríž nad Hronom (1946) a Hody pri Galante (1947).

Provinciál

Po niekoľkých rokoch v Šaštíne zakladal a viedol rôzne saleziánske diela a komunity. Boli to heroické a budovateľské roky a on sa osvedčil ako schopný a dôveryhodný salezián. Preto, keď sa koncom 30. rokov začalo uvažovať o samostatnej slovenskej provincii (dovtedy československej), bol jedným z kandidátov na funkciu inšpektora – provinciála. Veľa vtedy významných saleziánov však naňho písali sťažnosti hlavnému predstavenému, nakoľko ho nechceli mať za provinciála slovenskej provincie. Don Bokor o týchto obvineniach vedel. Asi to bolo preňho dosť bolestné, ale ku cti mu slúži to, že keď sa nakoniec v roku 1939 provinciálom stal, nemstil sa. Skoro všetkých svojich kritikov si vzal do provinciálnej rady (vedenia) a plodne s nimi spolupracoval.

Jeho princípy

Tento bytostne zbožný a charizmatický muž s nezvyčajnou priebojnosťou a s vyvinutým zmyslom pre povinnosť viedol aj počas rokov komunizmu a prenasledovania slovenských saleziánov zhlavne k trom principiálnym postojom: k zbožnosti, ktorá vychádza zo spirituality dona Bosca a ktorú vnímal ako dôležitú súčasť života každého saleziána; k spoločnej zodpovednosti, ktorá má prvky spolupatričnosti; k šíreniu kultúrnych hodnôt: je totiž pozoruhodné, že počas jeho riadenia slovenskej provincie vyrástli silné kultúrne (hlavne literárne orientované) saleziánske ročníky.

Modlitba

Svätý Ján Bosco, otec a učiteľ mládeže, ty si toľko pracoval pre spásu duší; buď nám vodcom, aby sme hľadali svoje duševné dobro a spásu blížneho. Pomáhaj nám plniť si dobre svoje povinnosti, premáhať náruživosti a ľudské ohľady. Nauč nás milovať Sviatostného Spasiteľa, Pannu Máriu Pomocnicu a Svätého otca, rímskeho pápeža. Vypros nám šťastnú hodinu smrti, aby sme prišli k tebe do neba. Amen.