5. deň – Mária pri Zvestovaní (Lk 1,26-38)
Mária pri Zvestovaní (Lk 1,26-38)
Každý ľudský život je povolaním. Boh má plán s každým človekom. Náš život sa odohráva medzi pozvaniami, ktoré prijímame a odpoveďami, ktoré dávame. Pochopiť život ako povolanie znamená, že nejde o jednorazovú udalosť, ale láskyplný dialóg, ktorý pokračuje.
Príbeh o Zvestovaní Panne Márii hovorí, že v každom živote je zvestovani niečo úplne nové. Začneme vnímať, že Boh na nás myslel, počíta s nami pri uskutočnení spásy. Jediné, čo od nás žiada je, aby sme vedeli tento Boží návrh prijať a láskavo naň odpovedať s vedomím, v koho sme vložili svoju dôveru a pre koho sme sa vydali na cestu.
Keď sa ocitneme zoči-voči nejakému Božiemu zásahu do života, máme strach, že by mohol zmeniť naše osobné plány. Práve vtedy je potrebná odvaha pokorne zmeniť svoje plány a nechať sa viesť Svätým Duchom.
Príbeh o Zvestovaní hovorí, že Bohu leží na srdci spása človeka, a preto vyhľadáva spolupracovníkov pre svoj plán spásy, pričom berie do úvahy ľudskú slobodu.
Mária neskrýva svoje prekvapenie a nepochopenie, necíti sa byť pripravenou stať sa Matkou Božieho Syna, dať “telo” Slovu, aby sa stalo človekom. Kto vníma, že Boh volá, nikdy sa necíti, že dosiahol úroveň daných požiadaviek. Abrahám sa cítil starý, Mojžiš neschopný hovoriť, Izaiáš nečistý a Jeremiáš príliš mladý. Je to práve tá skutočnosť, keď si priznáme, že nie sme dostatočne pripravení, keď cítime že Božie očakávania sú nad naše sily, v ktorej Boh prichádza na pomoc, zahŕňa nás darmi, aby sme mohli zrealizovať nám zverené poslanie.
Príbeh o Zvestovaní Panne Márii nám hovorí o postojoch, ktoré máme pestovať, aby sme vedeli počúvať Boha a odpovedať mu, pretože on sa neustále prihovára a povoláva nás.
a)hľadať Boží plán s naším životom- Boh má s každým z nás osobitný zámer a zjavuje nám ho v takej miee, v akej si kladieme otázku, čo chce, aby sme pre druhých urobili. Boží hlas k nám príde cez udalosti, osoby a Sväté Písmo. Preto je potrebná naša konverzia, aby sme sa stali pozornými poslucháčmi Slova a veriacimi čitateľmi dejín. Mária nás učí vnímavosti.
b)prijať Božiu vôľu ako projekt života- priznať si, Boží plán bude vždy lepší ako ten náš. Prijať Boha do vlastného života znamená prijat vlastné ohraničenie, nezávisieť od nikoho iného, nemať v živote iné priority. Nemôžeme byť opravdivo veriacimi a pritom chcieť, aby Boh splnil naše túžby. Mária nás učí veriť Bohu, dôverovať mu, zveriť sa mu, vytvárať mu v našom živote priestor ako niekomu koho milujeme, pretože on nás prvý miloval a prvý na nás myslel.
c)učenlivosť Duchu Svätému- Mária sa mohla stať Božou Matkou iba mocou Boha a tou je Svätý Duch. Keďže Márii nechýba táto učenlivosť, stáva sa plodnou. Mária sa cíti slobodná, keď sa má stať disponovanou Bohu. Toto je hlboký zmysel Máriinho “panenstva”, ktoré je prejavom úplnej disponovanosti svojmu Bohu: “Bohu nič nie je nemožné”.
Niekedy nám umenie predstavuje Pannu Máriu ako princeznú, ktorej Boh zjavil celý plán spásy, a keď ho už raz pochopila, prijala ho a spolupracovala. Nie je to tak. Kresťanská viera nie je taká. Viera v Boha nie je dôsledok skutočnosti, že sme prijali to, čo Boh od nás žiada. Je to naopak. Veriť Bohu znamená bezvýhradne prijať Boha do svojho vlastného života. Iba vtedy môžeme postupne objavovať po celý svoj život to, čo sa nám stáva ako prejav Božej vôle.
5. deň deviatnika k Nepoškvrnenej Panne Márii – Lucia Škorupová