Bol utorok 5.30 ráno a my sme boli pripravení odcestovať. Pomodlili sme sa a s chuťou, aj keď unavení a vyrazili sme. Po približne 3-hodinovej ceste sme zakotvili pri kalvárii, v Košiciach, kde nás čakal náš prvý program. Stredisko Kalvária si pre nás prichystalo občerstvenie a nechýbala ani spoločná svätá omša. Následne sme sa pobalili a vyrazili sme na štadión Lokomotíva. Tam už prebiehal program, (spev, tanec, podelenie sa s rôznymi životnými príbehmi…), ktorí si organizátori pre nás pripravili.

Bolo 17:02 a pápež, už tradične, prichádzal na svojom papamobile. Prešiel v ňom pomedzi všetky sektory na štadióne, aby pozdravil každého, kto tam stál. Jeho zvyk ,,pristaviť sa“ neporušil a vybral si jedno dieťa, ktoré pobozkal a požehnal. Nasledovali 3 svedectvá a na ich konci zaznela otázka. Pápež každú vypočul a neskôr na ne odpovedal:

1. Láska vo dvojici: ,,Láska je najväčší sen v živote, ale nie je to lacný sen. Je pekný, ale nie je ľahký, ako všetky veľké veci v živote. Sú potrebné nové oči, oči, ktoré sa nenechajú oklamať vzhľadom. Priatelia, nebanalizujme lásku, pretože láska nie je len emócia a cit. Láska neznamená mať všetko a hneď, nezodpovedá logike „použi a odhoď. Láska je vernosť, dar, zodpovednosť. Nie sme tu na to, aby sme žili zo dňa na deň, ale aby náš život bol dobrodružnou výpravou. vo veľkých príbehoch sú vždy dve ingrediencie: jedna je láska, druhá hrdinstvo. Máme pred očami blahoslavenú Annu, hrdinku lásky. Hovorí nám, aby sme sa usilovali o vysoké ciele. Prosím vás, nenechajme dni nášho života plynúť ako epizódy v telenovele. Preto keď snívate o láske, neverte v špeciálne efekty, ale v to, že každý z vás je výnimočný. Snívajte o kráse, ktorá presahuje vzhľad, presahuje make-up, ktorá presahuje módne trendy. Snívajte bez toho, aby ste sa hanbili za svoje slabosti, pretože je tu on alebo ona, kto ich prijíma a miluje, ktorý ťa miluje takého, aký si. A toto je láska.“
2. Ako môže mladý človek prekonať prekážky na ceste k Božiemu milosrdenstvu?: ,,Tu ide o záležitosť pohľadu, pohľadu na to, na čom záleží. Čo je centrom, hriechy alebo Otec, ktorý odpúšťa všetky hriechy? Otec. Nechodíme na spoveď ako potrestaní, ktorí sa musia pokoriť, ale ako deti, ktoré bežia do Otcovho objatia. A Otec nás dvíha v každej situácii, odpúšťa nám každý hriech. Boh vždy odpúšťa! Dám vám malú radu: po každej spovedi nejakú chvíľu zostaňte a zapamätajte si odpustenie, ktoré ste dostali. Nie hriechy, ktoré už neexistujú, ale odpustenie, ktoré ti Boh dal, pohladenie Boha Otca. Ak je on hlavnou postavou, všetko sa stáva pekným a spoveď je sviatosťou radosti. Vždy, keď sa spovedáme je v nebi oslava. Nech je to tak aj na zemi!“
3. Ako povzbudiť mladých ľudí, aby sa nebáli objať kríž?: ,,Objatie pomáha prekonať strach. Keď sme objatí, získame znova dôveru v seba a tiež v život. Nechajme sa teda objať Ježišom. Pretože keď objímeme Ježiša, znova dostávame nádej. Nemôžeme objať samotný kríž; bolesť nikoho nespasí. To, čo premieňa bolesť, je láska. Kríž teda objímame spolu s Ježišom, nikdy nie sami! A Ježišova radosť, v bolesti, sa premieňa na pokoj. Drahí mladí, chlapci i dievčatá, želám vám túto radosť, silnejšiu ako čokoľvek iné. Prajem vám, aby ste ju zaniesli svojim priateľom. Nie kázne, ale radosť. Prinášajte radosť! Nie slová, ale úsmevy, bratskú blízkosť.“

Na záver mal na nás pápež ešte poslednú prosbu: aby sme sa za neho modlili. S týmito slovami a so záverečným požehnaním sa s nami rozlúčil. Nás ešte čakala dlhá cesta domov. Po týchto slovách sa nám cestovalo určite ľahšie. Ďakujeme Bohu za tento obrovský dar, ktorý nám dal.

Veronika Monišová