6 pohľadov na aktuálne obdobie
Ako sa zmenil tvoj bežný život po vypuknutí pandémie?
Určite mi obdobie pandémie preusporiadalo hodnoty a naučila som sa, že tie samozrejmé veci nie sú samozrejmé. A každý deň preto ďakujem za to čo mám.
Magdaléna Jánošíková,
koordinátorka projeku Orientačné dni
Keďže to trvá už riadne dlho, malo to viac všelijakých fáz. Zo začiatku som považovala za samozrejmé, že musím tento čas nejak perfektne využiť, aby som si potom o niekoľko rokov (a pred Pánom Bohom) mohla povedať, že som ten špeciálny čas neprepásla. Nuž a myslím, že sa mi vtedy darilo o dosť lepšie ako teraz. S manželom sme sa viac modlili, viac rozprávali, vymýšľali a vyrábali spoločenské hry, čítali sme knihy, počúvali prednášky, chodili na túry. Mňa dokonca strhol ošiaľ pečenia chleba 🙂 a cvičila som. Takže to bol krásny čas, za ktorý som vďačná. Potom to už celé začalo nejak veľmi dlho trvať, na chvíľu sme na koronu úplne zabudli a potom zase. Momentálne som vo fáze, kedy sa mi nič nechce a do všetkého sa musím premáhať a cítim sa v tom veľmi nekomfortne. Chýba mi život s mojimi kamošmi a veľkou rodinou, snívam o grilovačkách a koncertoch.
Asi sa dá toto obdobie zhrnúť tak, že absolútne nevieme, čo čakať od ďalšieho dňa. A to je zmena oproti bežnému životu. Kiež by sme sa z toho poučili (v prvom rade ja) a nerobili si zbytočné plány ale vkladali každý deň s dôverou do Božích rúk.
Ivo Štofej,
salezián
Trošku viacej spávam (v noci) :). Čo sa týka manuálnej práce, nič sa nezmenilo. Oblasť pastorácie sa najprv spomalila, potom zastavila, v lete trošku potešila a potom už len diera …
Mária Gregová,
saleziánka
Tak v prvej vlne som tú zmenu s príchodom pandémie vnímala inak – plne rozbehnutá v apoštoláte a s nožom na krku pred termínom odovzdania bakalárky som prvé týždne zastavenia sa vnímala viac než pozitívne. Mala som viac času na modlitbu, na dopísanie práce a samozrejme aj na administratívu či údržbu areálu, na ktorú bežne čas nebol. Teraz na jeseň je to iné – nakoľko som od augusta zmenila nielen komunitu, ale aj prácu a až do konca decembra som chodila normálne do školy, veľkú zmenu som nevnímala. Najväčšiu zmenu ale vidím v osobnom živote a prežívaní celej situácie – akonáhle sa to ochorenie, či isté komplikácie dotýka priateľov, rodiny a blízkych. Určite mi obdobie pandémie preusporiadalo hodnoty a naučila som sa, že tie samozrejmé veci nie sú samozrejmé. A každý deň preto ďakujem za to, čo mám.
Milan Lichý,
viceprimátor mesta Banská Bystrica
Zmenil sa v tom, že som sa začal obávať o zdravie svojich blízkych, zdravie mesta, krajiny, planéty. Začal som sa viac venovať, okrem tém životného prostredia, témam sociálnym. Ako druhý zástupca primátora mesta Banská Bystrica (za mestský poslanecký klub nezávislých poslancov Banskobystrická alternatíva) mám zverené v súčinnosti s primátorom práve tieto oblasti. Zároveň som aj predsedom Sociálnej komisie – Komisie mestského zastupiteľstva pre sociálny rozvoj, bývania a zdravie. Životnému prostrediu sa však ako lesník-ochranár venujem celoživotne, v súčasnosti aj ako člen Slovenského ochranárskeho snemu i Environmentálnej subkomisie pri Konferencii biskupov Slovenska. Uvedomujem si, že je potrebné robiť veľa dobrých skutkov pre ľudí, životné prostredie, prírodu.
Dominika Hajkovská,
psychologička
Keďže v decembri 2019 sa nám narodila dcérka, zmena v našej rodine bola dostatočne viditeľná aj citeľná už krátko pred pandémiou 🙂 Po pár rokoch znova bábätko so všetkým, čo k tomu patrí. No a o dva mesiace po jej narodení sme už boli doma všetci okrem manžela, ktorý naďalej chodil do práce. Ďalších päť deti, ktoré sa učili učiť na diaľku, naša prváčka sa učila prvé písmenka, čítať a počítať cez internet … napriek tomu na jarný “lockdown” spomínam ako na pekné obdobie, keď sme sa po dlhom čase stretli konečne všetci doma, mali na seba čas a priestor bez všetkých tých aktivít, ktoré sú síce pekné a užitočné, ale predsa len zo spoločného času dosť ukrajujú a životný rytmus rodiny veľmi zrýchľujú. Učili sme sa znova spolu žiť bok po boku 24 hodín denne – rozprávať sa, tolerovať sa, prijímať kritiku, významne sa zapájať do chodu domácnosti. Ja sama som sa stala nielen šesťnásobnou mamou, ale aj učiteľkou, vychovávateľkou, vedúcou jedálne, koordinátorkou voľného času, poradcom, prvým kontaktom pri krivdách či nespokojnosti… ale v konečnom dôsledku to bolo tak napĺňajúce, že neostalo veľa miesta na strach a nepokoj …
Zimné obdobie je trošku náročnejšie aj pre mňa, obmedzenia už trvajú dlho a my sa ich snažíme naozaj dodržiavať. Škola je náročnejšia, vonku často sychravo, sama cítim, že už musím viac bojovať proti ponorke, skleslosti či zlej nálade.
Marek Lafférs,
onkológ
Asi ako pre mnohých, aj pre mňa sa život v určitom zmysle ukľudnil. Vďaka Bohu robota zostala a aj preto to znášam celé pomerne dobre, keďže nemusím byť celé dni len doma. Mimopracovné aktivity sa však obmedzili výrazne a tak trávim viacej času doma.
Ktorá z aktivít, ktoré sú počas tohto obdobia obmedzené, ti chýba najviac?
Keď ma ľudia počuli na omšiach spievať, písali mi veľa správ so slovami „bola si u nás v obývačke“ alebo „mali sme vás doma“. To je neuveriteľne krásny pocit jednoty.
Magdaléna Jánošíková,
koordinátorka projeku Orientačné dni
Ako som spomínala, všetky možné aktivity s kamošmi. Také tie intenzívne zážitky a debaty na výlete, v podniku, na chate. Ďalšia vec je, že mám veľkú perfektnú rodinu, s ktorou sa za bežných okolností stretávame veľmi veľa. To mi chýba nesmierne, moji súrodenci a vnáranie sa do faldíkov ich detí. Čo sa týka svätých omší a kontaktu s mojimi milovanými Saleziánmi, som to malé protekčné percento, ktoré mohlo aj v tomto období „slúžiť“ ale hlavne veľa dostať prítomnosťou na malých omšičkách. Takže to je ďalšia vec, za ktorú som nesmierne vďačná a ktorá mi po väčšinu tohto obdobia bola dopriata. Čo je fakt úžasné je to, že keď ma ľudia počuli na omšiach spievať, písali mi veľa správ so slovami „bola si u nás v obývačke“ alebo „mali sme vás doma“. To je neuveriteľne krásny pocit jednoty.
Ivo Štofej,
salezián
Po celodennej práci, pokojné podvečerné posedenie s mladými v oratku – len tak vo vestibule, na dvore, za barom, v kuchynke.
Mária Gregová,
saleziánka
Od októbra sa stretávam viacmenej so všetkými mojimi stretkami online, no asi každý animátor mi dá zapravdu, že to nieje ono. Chýbajú mi klasické offline naživo stretká a tiež taký bežný konktakt s mladými, že ich nemôžem stretnúť „len tak“ v oratku, či na svätej omši. Oveľa ťažšie sa tak pre mňa budujú vzťahy na novom mieste.
Milan Lichý,
viceprimátor mesta Banská Bystrica
Chýbajú mi stretnutia s ľuďmi, konferencie, bohoslužby, kultúrne podujatia, koncerty, divadelné predstavenia.
Stal som sa ako neherec súčasťou Ansámbla nepravidelného divadla. Len tak nejako na doraz, v čase uvoľnenia opatrení proti šíreniu ochorenia Covid 19, sa nám za dodržaní všetkých pravidiel podarilo koncom septembra realizovať 5. ročník festivalu Amplión, medzinárodného festivalu nových foriem kabaretného divadla a pouličného umenia v Banskej Štiavnici. Mal som príležitosť byť stage manažérom predstavení pána profesora šansónu Přemysla Ruta a pani Markéty Potužákovej, brnenského divadla Husa na provázku (hra Oskar a růžová paní) a Divadla Semafor. Možnosť porozprávať sa pánom Jiřím Suchým, pani Jitkou Molavcovou a ďalšími členmi divadla bola pre mňa splnením dávneho sna. Niečo sa teda podarilo, ale hoci som introvert, spoločenský život mi dosť chýba. Chýba mi možnosť na viac rodinných, priateľských, spoločenských stretnutí.
Dominika Hajkovská,
psychologička
Určite “živá” účasť na svätých omšiach, kontakt so starými rodičmi (nevideli sme sa už od leta) a stretnutia s priateľmi, alebo len obyčajné spontánne rozhovory na ulici či ihrisku.
Marek Lafférs,
onkológ
Ťažko sa mi odpovedá na otázky, kde mám určiť niečo naj a tak ponúknem trochu rozšírenejšiu odpoveď – stretnutia s priateľmi aj ľuďmi všeobecne, sväté omše, ísť si vybaviť alebo kúpiť čo potrebujem, dýchať voľne bez „handry“ 🙂 .
Na čo si špeciálne cez koronu mal čas oproti bežným dňom? Vedel by si čitateľom odporučiť niečo čím sa rozptýliť alebo odreagovať?
V týchto časoch, keď nie je možné prísť do kostolov, naše chrámy sú vonku v lese, pri vode, v záhrade, doma s rodinou. Odporúčam čo najviac komunikovať s blízkymi, navzájom sa povzbudzovať.
Magdaléna Jánošíková,
koordinátorka projeku Orientačné dni
Vypichnem asi takú vec, na ktorej som si uvedomila, že nejde ani o to, že by som mala teraz viac času. (Nestíham rovnako 🙂 ) Skôr niekto osvietený z mojej rodiny (asi to bol oco, neviem) zobral toto obdobie ako príležitosť. V skratke to znamená, že 1x za dva týždne sa všetci súrodenci s manželmi a moji rodičia stretneme na videohovore (čiže je nás veľa) a čítame si Božie slovo, hovoríme, čo nám k tomu napadlo a klasicky sa zdieľame. Potom to, samozrejme, prejde do debát o tom, čo už vedia všetky tie deti (momentálne mám 8 synovcov a 2 neterky). Pre mňa krásne, veľmi. Takéto niečo sa ozaj dá stíhať aj mimo korony, skôr je to o tej príležitosti, ktorú nám cez ňu Pán Boh dal, aby sme vymýšľali, ako tie naše vzťahy prehĺbiť. No a druhá vec je, či tú príležitosť vnímame. Takže odporúčam naozaj ten skype, zoom, messenger a neviem čo všetko využiť pre blízkych alebo osamotených. Veď už na čo nám to je.
Ivo Štofej,
salezián
Ísť skôr spať (aj keď nie každý deň). Pustiť si dobrý koncert – vkus už nechám na čitateľov 🙂
Mária Gregová,
saleziánka
Tym, že som do decembra chodila normálne do práce a popoludní som mala online stretká prípadne som pri streamovaných svätých omšiach spievala, nejak špeciálny voľný čas nevznikol 🙂 práve naopak! Ale pre mňa je odreagovaním každé vybehnutie do prírody, hoc aj na Bučičie :). Rovnako mi dobre padne vždy, keď v komunite vytiahneme Osadníkov, alebo si spolu pozrieme nejaký film.
Milan Lichý,
viceprimátor mesta Banská Bystrica
Pokiaľ ide o voľný čas, skôr ubudol. Aj keď bolo menej pracovných rokovaní, seminárov, konferencií, či služobných ciest a spoločenských akcií, osláv výročí, sobášov. Komunikovalo sa predsa veľa prostredníctvo internetu, „online“ a písomne, čo vyžaduje prípravu. Bolo mnoho stretnutí v súvislosti s koronou. Počas prvej a druhej vlny pandémie mesto organizovalo pomoc, na jeseň testovania na ochorenie Covid-19. V týchto dňoch cielené komunitné testovanie a nasledovať budú ďalšie celoplošné testovania. Vo funkcii zástupcu primátora neexistuje home office, je to stála služba. Nebolo veľa možností na odreagovanie. Vážil som každú chvíľu, keď sa bolo možné stretnúť s rodinou, s vnučkami, príbuznými, priateľmi. Odreagovanie som mal pri práci v záhrade alebo pri otužovaní. Zimné plávanie, ktoré robím už 12 sezónu (v súčasnosti som aj „náčelníkom“ Slovenských ľadových medveďov Banská Bystrica-Zvolen s viac ako 100 členmi) mi dáva fyzickú a psychickú silu. Mocným zdrojom energie sú pre mňa stretnutia s vnučkami. Veľmi dôležite tiež stíšenie sa niekde v prírode. V týchto časoch, keď nie je možné prísť do kostolov, naše chrámy sú vonku v lese, pri vode, v záhrade, doma s rodinou. Odporúčam čo najviac komunikovať s blízkymi, navzájom sa povzbudzovať.
Dominika Hajkovská,
psychologička
Momentálne som mamou na plný úväzok, takže korona – nekorona, voľné momenty treba hľadať lupou. Určite som však mala viac času na spontánne i hlbšie rozhovory s deťmi i manželom. Znova som začala piecť domáci chlieb a pečivo. Ak sa dalo, venovala som pár chvíľ aj našej záhrade. A čo ma dokáže najviac odreagovať je pobyt vonku, či už v prírode alebo aspoň obyčajná prechádzka. Keďže sme každodenný pobyt vonku naordinovali aj deťom ako príspevok k budovaniu imunity, snažíme sa ísť príkladom a je to naozaj výborné na vyčistenie hlavy. Teraz mi už čerstvý vzduch citeľne chýba, ak sa mi z nejakých dôvodov nepodarí ísť aspoň na chvíľu von. A ešte ak sa dá, snažím sa aspoň chvíľu denne čítať, napríklad pri uspávaní najmladšieho člena rodiny.
Marek Lafférs,
onkológ
Najvýraznejšie vnímam, že mám viac času byť doma, počúvať deti, zahrať sa s nimi, ísť s nimi von na sneh, viac pomôcť manželke Katke s domácimi prácami – a deň uletí ako nič. Tým že chodím pravidelne do práce a deti sa učia z domu, tak toho voľného času zas až tak veľa navyše nie je (na záľuby stále je nie je moc času 🙂 ).
Ako vnímaš správanie tých, ktorí v núdzovom stave šíria hoaxy alebo propagujú nezodpovedné správanie porušovaním vládnych nariadení?
Je to take jednoduché a lákavé uveriť rýchlym riešeniam a vysvetleniam. „Na internete pisalo“, „seriózny zdroj“ a podobné argumenty vnímam už roky, dlho to boli väčšinou „zaručené“ informácie o Cirkvi …, ktoré boli väčšinou neoveriteľné.
Magdaléna Jánošíková,
koordinátorka projeku Orientačné dni
V tomto som tiež prešla už viacerými fázami cez úplnú úzkosť, rozhorčenie a veľmi máličko smiechu. Momentálne sa stále zaoberám tým, ako si týchto, podľa všetkého veľmi vystrašených, nespokojných a neustále podozrievavých ľudí získať. Zdá sa mi strašný prúser, ak my kresťania, aj keď len v kútiku duše dospejeme k takému postoju, že nimi začneme pohŕdať. Toto by absolútne nemalo byť, aj keď nám zastáva mozog alebo z nich cítime číre zlo (podľa mňa číre nešťastie). Takže hľadám, čo by som mohla. No v prvom rade ešte pracujem na tom, aby som na nich nepozerala zhora. Ide mi to ťažko.
Ivo Štofej,
salezián
Je to take jednoduché a lákavé uveriť rýchlym riešeniam a vysvetleniam. „Na internete pisalo“, „seriózny zdroj“ a podobné argumenty vnímam už roky, dlho to boli väčšinou „zaručené“ informácie o Cirkvi …, ktoré boli väčšinou neoveriteľné. Bral som to ako alibi, prečo sa niekto vykašľal na Boha (samozrejme píšem to zjednodušene). Ale posledné mesiace žasnem, koľko hlúposti ľudia dokážu vyprodukovať, a koľkí to ešte aj s nadšením pošlú ďalej (gnosticizmus tu bol už veľakrát v rôznej podobe – „niekto má nejakú zaručenú informáciu a len malá skupina ľudí to vie a môže pochopiť“).
Mária Gregová,
saleziánka
Uvedomujem si, že ľudia sú vystrašení, frustrovaní a v stále meniacich sa opatreniach a nariadeniach nevidia zmysel. Po hoaxoch nesiahajú zámerne, niekedy z nevedomosti, niekedy preto, že to znie dôveryhodne. Neodsudzujem ich, skôr sa snažim ak ide o mojich blízkych či mladých, vysvetlovat a ponúkať oficiálne a overené informácie.
Milan Lichý,
viceprimátor mesta Banská Bystrica
Nezodpovedné správanie niektorých ľudí ma veľmi sklamalo, nešlo len o hoaxy a porušovanie vládnych nariadení, ale najmä zvýšený výskyt ľudí s arogantným až agresívnym správaním. Išlo o sebectvo, nepomoc a ignorovanie slabších, zraniteľných zo strany niektorých. Hoci tých, ktorí druhých nenechajú v štichu je stále dosť, strácam čoraz viac ilúzie o dobrotivom a citlivom meste a krajine. Verím, že sa to v roku 2021 zlepší.
Dominika Hajkovská,
psychologička
Tak ako bolo povedané už v otázke, vnímam to ako veľmi nezodpovedné a sebecké. Korona nám ukazuje, že nie sme zodpovední iba za seba, ale každý z nás má istú mieru zodpovednosti aj za svoje okolie, či už je to kolega, starí rodičia alebo sused v bytovke. Popieraním, negovaním či výsmechom epidémie, ako vidíme, rýchlejšie určite nezmizne.
Marek Lafférs,
onkológ
Nerozumiem tomu, prečo to niekto robí – či je to zo zlomyseľnosti alebo z úprimného presvedčenia o celosvetom sprisahaní pri hoaxoch? Či z určitej arogancie (že mne predsa nebude niekto niečo nariaďovať) alebo nedôvere k poskytovaným informáciám pri porušovaní nariadení a propagácii takéhoto správania? Alebo z určitého presvedčenia že JA tomu rozumiem a preto môžem v tejto svojej situácii toto alebo ono nariadenie teraz obísť (napr. lebo mám negatívny test…)? Máme rozum a slobodu ale niekedy to – s prepáčením – vyzerá, že nie vždy vyvážene (však toto je VEĽMI vážna vec a ak niekto ohrozuje druhých na živote – či už vedome alebo kvôli svojej nekompetentnosti pri prehnanej mienke o sebe – tak potom ako to brať?!).
Máš prehľad o aktuálnych zmenách a nariadeniach? Z kade čerpáš tieto informácie?
K základným informáciách sa človek dostane mám pocit aj keď nechce – ak nie z médií (internet, TV, rozhlas) tak zo svojho okolia napr. v práci… Ja konkrétne dostávam informácie v práci a čo-to si pozriem v správach internetových denníkov.
Magdaléna Jánošíková,
koordinátorka projeku Orientačné dni
Takto, základný prehľad mám. Určite sa znížil oproti minulému marcu aspoň o milión %, lebo človek je už asi aj unavený z toho. Je hrozné, že ja som „unavená z informácii“ a niekto na to proste umrie. To mi je nesmierne ľúto, najmä ak títo ľudia musia umierať sami. V každom prípade, sledujem info okolo korony do takej miery, aby som neporušila žiadne opatrenie a neprispievala práve k takým tragickým scenárom. Informácii je jednak plný Facebook (kde si väčšinou nájdem článok na Postoji). Čo sa týka takého každodenného prehľadu, zvykneme si pustiť večerné správy na RTVS.
Ivo Štofej,
salezián
Mária Gregová,
saleziánka
Prvá vlna ma naučila filtrovať a prijímať informácie vecne a počkať si vždy na oficiálne stanovisko, či vyhlásenie. Na FB sledujem stránky ministerstva zdravotníctva a školstva a priebežne kontrolujem stránku tkbs.
Milan Lichý,
viceprimátor mesta Banská Bystrica
V súčasnosti ako zástupca primátora a oficiálne podpredseda Mestského krízového štábu musím mať informácie získané štandardným postupom krízové štáby, bezpečnostné rady, pandemické strediská, RÚVZ, ÚVZ SR, ministerstvá, vláda SR. Informácie máme aj z Únie miest Slovenska a ZMOS. Musíme byť v strehu, pripravení, ochotní navzájom spolupracovať, pomáhať. Mesto v tomto veľmi dobre funguje.
Dominika Hajkovská,
psychologička
Snažím sa byť informovaná v takej miere, ako je to možné. Radšej ako TV si však vypočujem správy v rádiu alebo prečítam novinky na internete. Už mám overené zdroje, ktorým si myslím, že môžem dôverovať. Veľa sa o aktuálnej situácii rozprávame aj s manželom či starými rodičmi cez telefón.
Marek Lafférs,
onkológ
Už situáciu nesledujem tak intenzívne, ako v začiatkoch ale k základným informáciách sa človek dostane mám pocit aj keď nechce – ak nie z médií (internet, TV, rozhlas) tak zo svojho okolia napríklad v práci… Ja konkrétne dostávam informácie v práci a čo-to si pozriem v správach internetových denníkov.
Koncom januára budeme oslavovať sviatok svätého Jána Bosca, zakladateľa saleziánov, čo by si prial jemu a mladým v roku 2021?
Priala by som jemu i všetkým, ktorí sú s ním akýmkoľvek spôsobom spojení, aby nestratili vieru v zázraky (a dôverovali Panne Márii) a aby nikdy nezabudli hľadať v každom, aj v tom “najstratenejšom prípade” bod, ktorý je prístupný dobru.
Magdaléna Jánošíková,
koordinátorka projeku Orientačné dni
Nuž, don Boscovi, ktorý má v nebi všetko prajem už len toľko, aby sa za nás nemusel hanbiť. Aby z nás (my, čo sme v rodinách a u saleziánov dostali všetko) mal radosť a ľahšie sa mu za nás orodovalo.
Mladým prajem, aby sme naozaj žili v radosti. Lenže to sa nedá, ak máme svedomie plné všelijakého bordelu. Preto nám prajem radosť, ktorá vyplýva z pravdivého a osobného vzťahu s Bohom a blízkymi. Potom je nám už ľahko ju rozdávať na všetky boky!
Ivo Štofej,
salezián
Don Boscovi nemám čo priať, 🙂 jemu je už dobre 🙂 . A nám ostatným? – aby bolo dobre aj nám…
Mária Gregová,
saleziánka
Don Boscovi by som priala, aby mal uprimnú radosť z celej saleziánkej rodiny (nielen) tu v Bystrici – aby sme mu tú radosť urobili – nechali sa viesť nádejou aj v týchto neistých časoch, boli dobrými kresťanmi a čestnými občanmi.
Milan Lichý,
viceprimátor mesta Banská Bystrica
Sv. Jánovi Boscovi by som prial, aby sa jeho odkaz naďalej a ešte viac šíril po svete, aby mal veľa nasledovníkov medzi mladými ľuďmi. Takých, akých som stretol počas pandémie v Banskej Bystrici aj v roku 2020, napríklad medzi mladými zo Saleziánskeho strediska, Skautingu, Centra dobrovoľníctva a inde. Pomohli nám ako dobrovoľníci pri rozdávaní rúšok, nákupoch pre zraniteľných osamelých, zraniteľných ľudí, povzbudzovaním. Dalo sa na nich spoľahnúť, nenechali slabších v štichu. Mladým i starším v roku 2021 prajem zdravie, pokoj, aby si našli dobré vzory, také ako bol Ján Bosco a ďalší, ale vzormi môžu byť aj naši súčasníci. Želám všetkým mládežníkom, aby si osvojili hodnoty viery, dobra, aby sa správne rozhodli ako ďalej v živote, kam do školy, akým aktivitám sa venovať, aby si našli lásky a robili dobré skutky, aby mohli byť so svojim životom spokojní.
Dominika Hajkovská,
psychologička
Don Bosco so svojím preventívnym systémom z veľkej časti priviedol aj mňa na cestu venovanú mladým. Priala by som jemu i všetkým, ktorí sú s ním akýmkoľvek spôsobom spojení, aby nestratili vieru v zázraky (a dôverovali Panne Márii) a aby nikdy nezabudli hľadať v každom, aj v tom “najstratenejšom prípade” bod, ktorý je prístupný dobru 🙂
Marek Lafférs,
onkológ
Aby sme v sebe rozdúchavali život, aby sme neprepadali zlým náladám a hľadali, čo môžeme robiť a neutápali sa v tom, v čom sme obmedzovaní. Každá minca má dve strany. A hoci obmedzenia sú nepríjemné hádam pre všetkých (žiaľ pre niektorých až vedúce ku krachu a vážnym životným problémom), na druhej strane takýto jedinečný čas vytrhnutia z rutinného rýchleho žitia môže priniesť aj mnoho požehnania ak sa mu otvoríme. Prajem si aby z nás všetkých – don Boscových „chovancov“ – išla radosť, veselosť, nádej, a ťah k dobru ktoré je možné konať.