18 cyklistov a šofér Peťo v tomto roku prešli väčšinu cyklocesty medzi Mníchovom a Benátkami. Počas piatich dní spravili 415 kilometrov a prešli z Rakúska do Talianska.

Počas prvého dňa si účastníci cyklovýletu užili kolóny na diaľnici a v rakúskej dedine Jenbach sa spojili s jedným členom, ktorý sa dopravil vlakom. Na rozbeh stačilo cyklistom prvý deň 58 kilometrov. Deň sa už pomaly chýlil ku koncu a kemp stále nikde. A ešte k tomu stúpanie z 550 metrov na 928 metrov v závere dňa. Do kempu cyklisti dorazili o pol desiatej dobre unavení. Najväčšou slasťou je pre unaveného cyklistu po dobrom výkone sprcha. Vyvrcholením prvého dňa bola svätá omša pri svetle čelovky.

Druhý deň bol dňom procesii. Bol totižto sviatok Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi. V každej Rakúskej dedinke, ktorou cyklisti prechádzali sa konali procesie, pobožnosti a sprievody. Všetky autá, motorky aj cyklisti boli na hodinu odstavené pred dedinou. Najväčším výkonom druhého dňa bol prechod cez Brennerský priesmyk, kde cyklisti šľapali z nadmorskej výšky 870 metrov až po 1370 metrov. Svätú omšu dnes sprevádzali aj dvaja gitaristi. Dnešok priniesol aj jeden pekný moment. Andrej Jazbec mal narodeniny a ako prekvapenie a milý darček mu venovali priatelia cyklisti metrovú sochu Panny Márie Pomocnice. Spravili to uprostred búrky pod mostom a tento praktický darček si mohol Andrej spokojne odniesť. Večer sa niesol vo veselej atmosfére. Slova sa ujal zabávač Jano Klibáni.

Vstávanie o pol siedmej môže byť aj náročné. Ale v obklopení krásnych hôr pravdepodobne dochádza k potlačeniu druhoradých potrieb ako je spánok. Plán tretieho dňa zahŕňal 103 kilometrov a prechod cez Dolomity. Obedová prestávka v Toblachu po 68 kilometroch padla cyklistom vhod. Z nadmorskej výšky 700 metrov bolo treba vystúpať cez priesmyk v Dolomitoch do výšky 1533 metrov. Našťastie bola na vrchole stúpania krčma, kde našli cyklisti osvieženie a úkryt pred silným lejakom, ktorý sa spustil. Pršalo a pršalo a tak ubiehalo jedno pivo za druhým, teda minúta za minútou, až nastal čas odísť. Nasledoval zjazd a kemping usadený medzi Dolomitmi v dedine Cortina d’Ampezzo. Alebo ako ho prekrstil náš zabávač: “Cortinu dám pešo”. Večer strávili cyklisti v reštaurácii, kde si dali tradičnú taliansku pizzu. Na sebe mali tímové tričká.

Predposledný deň cyklovýletu priniesol veľa dažďa. Už ráno prišlo zdržanie kvôli lejaku a odklad odchodu. Následne si vedúci skupiny don Juraj vo veľkom vypätí z dlhej chvíle roztrhol reťaz a tak pokračovala skupina bez vodcu. Po 25 kilometroch bola možnosť občerstvenia a v rámci improvizácie si cyklisti skrátili cestu vlakom. Gitaristi sa činili a tak spríjemnili cestu vlakom nielen cyklistom, ale aj pár miestnym ľuďom. Vďaka presunu vlakom bolo možné dodržať plán cesty. Po vystúpení z vlaku svietilo slnko a tak sa všetci natreli opaľovacím krémom a zhodili tričká. Akonáhle sa skupina pohla, spustil sa lejak. Takže na ten krém sa pekne natiahli pršiplášte a takto to bolo až do večera. Svetlým bodom tohto dňa bol zjazd z výšky 900 metrov do výšky 300 metrov nad morom. Posledný večer nebola párty, pretože šoféri, ktorí šli pre autá sa museli vyspať a aj cyklisti mali pred sebou ešte kus cesty.

82 kilometrov prešli počas posledného dňa účastníci cyklovýletu za tri hodiny. Ukážková jazda v pelotóne a vytúžené more už o jedenástej. Čapované pivo, pizza a slnko. Niektorí dokonca stihli aj krátku prehliadku Benátok. O ôsmej večer vyrazili z mesta Punta Sabbioni na 886 kilometrov dlhú cestu domov.

Panna Mária držala nad cyklistami ochrannú ruku počas všetkých dní a preto jej aj Pánu Bohu patrí poďakovanie za krásne miesta, zážitky aj počasie, ktoré mali cyklisti počas týchto piatich dní. Poďakovanie patrí aj obetavcom, ktorí šoférovali, alebo čakali pri bicykloch, či v kempe, kým ostatní šli na výlet. Veľké ďakujem patrí aj šoférovi Peťovi, ktorý sa stal stálym členom tímu a zároveň aj veľkou podporou. Na záver treba poďakovať aj Robovi Palušovi, ktorý každý rok ochotne poskytne svoje auto pre potreby cyklistov  zo Salezka.

Martin Funiak