„Hneď na úvod chcem povedať, že nie som z tých, ktorí hneď za všetkým vidia nadprirodzeno. Myslím si, že veľa vecí je rozumných a ľahko pochopiteľných (ak pohneme tým, čo máme na krku). Veď prečo by náš Stvoriteľ stvoril niečo nerozumné? No predsa sa niekedy stane niečo, čo si skrátka nevieme vysvetliť. (Už začína príbeh) Mne sa stalo niečo podobné, keď som bol na Ukrajine. Deň ako každý iný. Tábor v plnom prúde, po celom dni si ako animátor vypľutý návalom detí a mne sa k tomu pridá ešte migréna. Tí, ktorí to poznajú vedia, že to nie je zrovna med lízať – keď sa ešte staráte o vreštiace deti. Keď mi začne migréna, viem, že ak si nedám tabletku, do večera som mŕtvy, musím si ľahnúť do tmy, ticha a vyvetranej izby. Proste zabehnutý systém. Večer sme zvykli končiť deň modlitbou ruženca s deťmi v strede dediny a tak som si povedal, že ten ešte dám a môže ma vypnúť. Ale to sa nestalo. Domodlil som sa ruženec a celý ten rituál ukladania sa „spať“ sa nemusel konať, lebo ma hlava jednoducho  prestala bolieť. Bolo to divné, lebo dovtedy sa mi to ešte nestalo.

„Dôverujte Panne Márii a uvidíte čo sú zázraky“, hovorieval don Bosco. Myslieť hlavou a veriť sa nevylučuje. Hlavne sa netreba báť veriť ani myslieť.“