Ako si bol so saleziánskym dielom prepojený v minulosti (animátor, vyrastal si tu, niečo iné)?

Môj prvý kontakt so saleziánmi bol, keď som mal 7 rokov. Otec Tibor Janúch nás učil náboženstvo, nejaký čas som vtedy chodil k saleziánom na byt, kde sme mávali stretká. Zhruba v 5. ročníku som stratil kontakt so saleziánmi. Vrátil som sa, keď som začal chodiť na strednú školu. Po stretnutí so saleziánom Slávom Švihrom, ktorý z nás spravil animátorov. A potom to už išlo. Až tak, že som bol rok civilkárom v oratku (tábory, stretká, akcie, Domka). Už mi to ostalo, prišlo celoslovenské predsedníctvo Domky a potom PGSI 2014 a 2016 (mal som na starosti celú športovú časť).

Kde teraz žiješ, čo robíš, kde pracuješ, čomu sa venuješ v práci aj mimo nej? Aký je tvoj stav – slobodný, ženatý?

Žijem v Sásovej,  pracujem v súkromnej geodetickej firme, kde sa venujem zameriavaniu budov a výroby technickej dokumentácie k nim a aj digitálnych 3 D modelov. Okrem toho som poslancom (Banskobystrická alternatíva) za Rudlovú – Sásovu – teda čas venujem aj témam, týkajúcich sa sídliska a mesta.

Ako don Bosco ovplyvnil tvoj život?

Dosť výrazne, za tie roky sa mi saleziánska spiritualita dostala do krvi. Na úvod asi treba povedať, že don Bosco bol na začiatku mojej cesty k Bohu… a vlastne stále je jej súčasťou. V ostatnom rade, vďaka  „donovi Boscovi“ som stretol a stále stretávam kopec úžasných ľudí, nielen na Slovensku. Ovplyvňujú môj život, myslenie a postoje, „otvárajú oči“ a búrajú bariéry.

Ako žijes donov Boscov odkaz, saleziánsku charizmu teraz tam, kde si, a čo teraz robíš?

Stále sa snažím byť prítomný (aspoň čiastočne) pri saleziánskom diele. Som členom rady Výchovno-pastoračnej komunity v Salezku a v rámci možností sa aktívne zapájam do Orientačných dní. Sem-tam ešte trochu zavadím o hokejbal (moja srdcovka).  Teším sa, že naša mlaď sa zapojila do profesionálneho celoslovenského zápolenia.

Tvoja obľúbená myšlienka od dona Bosca?

To, čo ma momentálne na donovi Boscovi najviac oslovuje je to, že vždy dokázal reagovať na potreby doby a mladých. Keď nemali vzdelanie, tak im ho dal. Pomáhal aj mladým, aj spoločnosti.  Bol otvorený a mal nadhľad, videl za horizont.

A teda možno toto:

„Žijeme v časoch, keď treba pracovať. Svet sa zmaterializoval, a preto musíme pracovať. Svet musí vidieť dobro, čo konáme. Ak niekto robí hoci aj zázraky tým, že sa vo dne v noci modlí vo svojej cele, svet na to nedbá a tomu neverí. Svet musí vidieť a hmatať.“