Ako si bola so saleziánskym dielom prepojená v minulosti?

So saleziánskym dielom som bola prepojená v podstate odmalička, aj keď to bolo na akési „etapy“. Tá prvá prišla v podobe príspevku na tehličku pre „oratko“. Po jeho postavení sme sa šli s bratom pozrieť, čo sa tam vlastne deje a hneď vo dverách sa nás ujali skvelí saleziáni. Brat začal chodiť na prípravu na prvé sväté prijímanie, a tak sme to vždy spojili aj s nejakou tou hrou. Druhá etapa prišla po asi 3-ročnej pauze. Kamarátky v škole stále rozprávali úžasné príhody zo strediska a začali ma lákať, že sa mám ísť s nimi pozrieť. Tak som prijala výzvu a história sa zopakovala – hneď pri bráne nás uvítal Ozzi s Olegom. Začali sme tam chodiť denne, ideálne hneď po škole. Prirodzene som sa tiež stala animátorkou a zapájala som sa všade, kde to šlo. Takou srdcovkou bola knižnica a divadlo (napríklad večné „tešiaca sa“ Pollyanna). Keď mi to dovolil vek, pridala som sa k Videsu a šla na Ukrajinu. V rámci dobrých vzťahov som tiež strávila jedno leto u viedenských salíkov, vďaka ktorým som mesto zažila z mnohých uhlov pohľadu. O stredisku a mojom prepojení s ním by sa dalo písať či rozprávať hodiny… na tieto časy spomínam vždy veľmi rada a som za všetko nesmierne vďačná.

Kde teraz žiješ, čo robíš, kde pracuješ, čomu sa venuješ?

Momentálne už niekoľko rokov žijem v Prahe. Pracujem pre Univerzitu Karlovu, kde zároveň aj študujem ako doktorandka. Zapájam sa do mnohých aktivít, či už v rámci študentských spolkov, alebo v rámci študijných povinností. Hoci sa salíci nachádzajú aj tu, bohužiaľ, u nich ako animátorka nepôsobím. Dôvodov je viac, no asi najväčším je nedostatok času. Okrem toho, rada chodím na tzv. slovenské omše, ktoré sú v malebnom kostolíku v centre mesta. Taktiež rada chodím do kostola San Salvatore, kde káže Tomáš Halík. No, káže, jeho kázne sú skôr také mini duchovné cvičenia. Do ďalekých končín pražských saleziánov tak zavítam pramálo.

Ako don Bosco ovplyvnil tvoj život?

Zásadne. Ako už písala Maťka, jeho život a dielo som mala možnosť hlbšie spoznať nielen prostredníctvom pôsobenia saleziánov, ale aj na súťaži BOSS. Jeho život bol poslaním a on ho zvládol s úžasnou pokorou a radosťou v srdci. Cez neho som získala vzťah k Panne Márii a vďaka nemu som videla zmysel aj tam, kde ho moji spolužiaci a okolie mnohokrát nevideli.

Ako žiješ DB odkaz, saleziánsku charizmu teraz?

Najviac času trávim v práci, a tak sa snažím šíriť jeho odkaz práve tam. Slovom, schopnosťou vypočuť, pomôcť… Praha je vo veľkej miere anonymná a ľuďom často chýba osoba, s ktorou môžu zdieľať svoje príbehy, problémy či radosti. Skutočný záujem o druhého sa kamsi vytráca, a práve preto považujem za potrebné byť vnímavou a pozornou voči ostatným.

Tvoja obľúbená myšlienka dona Bosca?

Obľúbených myšlienok dona Bosca mám veľa. Vyberám teda tú, ktorá je pre mňa momentálne najaktuálnejšia.

„Ak chceš byť šťastný, musíš si to zaslúžiť tým, že budeš mať všetkých zo srdca rád, že budeš milovať priateľov, že budeš trpezlivý a veľkomyseľný k nepriateľom, že budeš plakať s plačúcimi a iným nebudeš závidieť ich šťastie a budeš robiť dobre všetkým a zle nikomu.“