Na tento víkend sme sa skoro všetci tešili už mesiac dopredu. A tí, čo sa netešili, sa potom začali. Čakala nás totiž záverečná birmovanecká chata, ktorú sme sa chystali poriadne si užiť. A Jožko s Ďurim, Laffo s Monikou a Ali s Líviou nám pripravili skvelý program.
V piatok sme sa vláčikom dopravili na to miesto, kde síce veľa ľudí nie je, ale Boha tam môžete cítiť úplne všade. Áno, mám na mysli Belú. Vybalili sme sa, porozprávali, keďže sme boli opäť takto spolu po dlhom čase, a potom nám Jožko predniesol prednášku o zmene, ktorú môžeme priniesť do sveta. Celý tento víkend sme akoby zasvätili Jánovi Krstiteľovi. Po skvelej americkej večeri sme si pozreli film „12 podmienok dedičstva“, ktorý vám jednoznačne odporúčam.

V sobotu sme cez spoznávanie Jána Krstiteľa a aj seba pomocou rôznych aktivít prešli až k spytovaniu svedomia a k sviatosti zmierenia. Dievčatá sa poobede posánkovali a chlapci zas okúsili sviežosť decembrovej vody v jazere. Potom sme mali za úlohu vymyslieť ochranu pre pád vajíčka a prezentovať ju pred ostatnými. A ruská ruleta s vajíčkom naše vlasy neobišla. 🙂 Na večeru nám Ďuri spolu s niektorými pomocníkmi napiekol najlepšiu pizzu a ako večerný program nás čakali rôzne zábavné disciplíny cez polyhistora, cez rýchle jedenie pudingov, ochutnávok so zakrytými očami až po spev pred publikom. V nedeľu sme to ukončili raňajkami, radostnou omšou (3. ružová adventná nedeľa), zobrali si s láskou pripravený obed, poupratovali chatu a utekali po zľadovatenej ceste na vlak. Niektorí ho stihli, tí pomalší nie, ale každý z nás si z tohto víkendu niečo pekné odniesol, či už chcel, alebo nie. Pretože to pre nás pripravili tí najúžasnejší Salezkáči. A my len dúfame, že sa ešte raz takto zídeme už ako dospelí kresťania.

-Kika Mozolíková-