Muzikál Ester

Juraj Kovaľ

Réžia a dramaturgia

Kde skrsla myšlienka pre tento muzikál a kto je jej autorom?

Dlhé roky som v sebe nosil myšlienku, sen napísať nejaký muzikál. Príležitosť prišla ešte na mojom predchádzajúcom pôsobisku v Bratislave. Bolo kopec nadšených ľudí, ktorí sa tiež potešili nápadu spraviť vlastný muzikál. Tak som sa pustil do písania. Vlastne pustili. Písal som to spolu s kamarátom z kapely. Tvorili sme úplne od nuly. Vždy sa mi páčila starozákonná kniha Ester a mal som túžbu ju nejako skonkrétniť do dnešnej doby. Nápad teda bol a začalo sa.

Prečo si sa rozhodol práve pre tento muzikál?

Na postave Ester z Biblie mi veľmi imponuje jej odvaha, s akou nasadí život pre dobro svojho národa. Dnes výrazne vnímam, aká je odvaha potrebná – to, aby sme sa vedeli nebojácne zasadiť za svoje hodnoty a nedali sa odradiť ani výsmechom. Výsmech voči snažiacim je totiž tiež niekedy mylne považovaný za odvážny čin, no v skutočnosti je mnohokrát len prejavom zbabelej arogancie. Myslím, že vôbec nie je ľahké vedieť sa dobre zorientovať v hodnotách a byť im verný, keď sa ti za to ostatní smejú. A toto je asi prvý dôvod, prečo som sa rozhodol „ušiť“ tento muzikál pre dnešného diváka. Druhý dôvod je veľmi prozaický. Aj don Bosco používal divadlo ako silný nástroj vo výchove. Vidím aj príležitosť, ako ešte viac upevniť viacgeneračné vzťahy v našej „Salezko“ rodine.

Ako prebiehajú skúšky?

Od októbra sa stretávame v rôznorodých skupinách a skúšame dialógy podľa jednotlivých dejstiev. Snažíme sa predstaviť si scénu, vžiť sa do deja a pracovať aj na výraze, pohyboch, dramaturgii… Paralelne bežia nácviky choreografií a divadelných tancov pod vedením Katky Lafférsovej a Janky Hyriakovej, ktorým som veľmi vďačný, že sa tiež odvážne pustili do tohto spoločného projektu. Od januára sa presunieme na pódium v Misijnom Dome, kde popri našich hereckých a tanečných nácvikoch pomaly príde na rad aj scénografia, nastavovanie svetiel, detailnejšia práca s rekvizitami…

Čo sa ti na tomto muzikáli najviac páči?

Najviac sa mi páči nasadenie mnohých mladých aj starších, ktorí prichádzajú na nácviky. Je vidieť, že uverili tomuto spoločnému projektu, a aj keď to stojí veľa námahy, nevzdávajú to, ale s nadšením na sebe pracujú. Je pri tom aj veľa zábavy… Vždy ma aj na podobných projektoch asi najviac bavila celá tá tvorivá fáza. Asi to, keď vidíš, ako to celé pomaly, pomaly rastie, naberá na obrátkach, začína tým žiť stále väčšia časť verejnosti, teší sa na to. A ty to celé sleduješ až po ten moment, keď budú dievčatá trhať lístky mnohým nedočkavcom premiéry… 🙂

Muzikál Ester

Katarína Lafférsová

Choreografia

Odkiaľ čerpáš inšpiráciu na tance?

Veľmi veľa sa tvorí v mojej hlave, snívam o tom, predstavujem si, ako by mohol tanec vyzerať, a potom si to skúšam. Keď som v koncoch alebo keď mám pocit, že používam stále tie isté prvky, pozriem si choreografie na internete. Trošku som čerpala aj z videozáznamu tohto muzikálu, ktorý už raz Juraj Kovaľ robil na svojom predchádzajúcom pôsobisku v Bratislave.

V porovnaní s prvým muzikálom Bez matky to nejde – pri ktorom sa ti lepšie pracovalo?

V muzikáli „Bez matky to nejde“ som tvorila choreografie prevažne pre dievčatá a choreografií bolo menej. V muzikáli Ester vystupuje viac postáv a aj choreografií je viac. Tiež je zapojených dosť chlapcov/mužov a pre viacerých z nich je tanec podľa choreografie úplné nová skúsenosť. No je super pozorovať, ako dokážu prekonať samých seba a posúvať svoje hranice. Odpovedať, v ktorom muzikáli sa mi pracovalo lepšie, však neviem… každý je jedinečný a som vďačná, že sa na nich môžem podieľať.

Ako sa ti zatiaľ pozdáva výkon tanečníkov?

Veľmi sa mi páči, ako sa viacerí snažia, a za to si ich veľmi vážim. Síce stalo sa, že moja predstava narazila na realitu a niektoré prvky som potom musela zmeniť alebo choreografiu vystavať tak, aby výsledný efekt bol čo najlepší. No keď si uvedomíme, že oni nie sú len tanečníci, oni sú v prvom rade herci a musia toho zvládnuť naozaj veľa, tak klobúk dole. Verím, že to spolu dotiahneme a ľuďom sa toto dielo bude páčiť.