Dlhoročná animátorka Megy má srdce na dlani

V Cikkerovej sieni na Radnici v Banskej Bystrici sa v piatok 8. decembra 2017 už po jedenástykrát zišli dobrovoľníci z celého Banskobystrického kraja na oceňovaní Srdce na dlani. Podujatie zorganizovalo Centrum dobrovoľníctva spoločne s Univerzitou Mateja Bela, Regionálnym európskym informačným centrom a Komunitnou nadáciou Zdravé mesto. Tento rok prijalo Centrum dobrovoľníctva 44 nominácií v 15 kategóriách. Porota to pri vyberaní výhercov nemala ľahké. Symbolické srdce na dlani si odnieslo až 19 dobrovoľníkov a dobrovoľníčok.

Každoročne nominujeme do kategórie dobrovoľníctvo v práci s deťmi a mládežou aj dobrovoľníkov zo Salezka. Tento rok to bola dlhoročná animátorka Megy Mikulová. Hoci hlavné ocenenie vo svojej kategórii nevyhrala, srdce na dlani má vždy. To potvrdí každý, kto Megy stretne. Položili sme jej pár otázok.

Megy, ako si sa dostala k službe animátorky v Salezku?

Do Salezka som začala chodiť zhruba v deviatich rokoch, keď ma kamarátka zavolala na detský zbor. Neskôr som začala chodiť na krúžky, stretká, tábory a rôzne akcie a tak to pokračovalo, až kým sa obyčajné stretká nepremenili na birmovanecké a tie na animátorské. V priebehu rokov som mala k nášmu stredisku taký vzťah, že byť animátorkou bolo pre mňa úplne samozrejmé. Nad inou možnosťou som nikdy neuvažovala. O to viac, že v Salezku boli zároveň všetci moji kamaráti, s ktorými som chcela tráviť čas. Takže k službe animátorky som sa dostala úplne prirodzene, s partiou takmer všetkých najbližších ľudí, po vzore starších animátorov.

Akým dobrovoľníckym činnostiam si sa v Salezku venovala počas týchto rokov?

Začínala som, ako to u nás v stredisku chodí, prípravou a pomocou s malými akciami. Pamätám si, že moja úplne prvá akcia bol cirkus na ľade, kde som moderovala v kostýme Kofoly. 😀 Potom to boli aj menej atraktívne pozície ako varič a podávač čaju na Mikulášskej akcii a pod. Trošku staršej mi dovolili chystať tábory a mať na starosti skupinky detí. Počas strednej školy, keď som mala asi najviac času, som s kamoškami viedla jedno dievčenské stretko a angažovala sa viac na príprave väčších akcií a všetkom možnom, čo bolo treba. Momentálne študujem na vysokej škole v Bratislave a domov chodím len na víkendy, takže som si zobrala na starosť detský zbor, ktorému sa venujem len v piatok a nedeľu, takže to stíham. Okrem toho som zapojená do perfektného preventívneho programu Orientačné dni, ktorému sa venujem niekoľkokrát do roka. No a, samozrejme, v lete chodím na tábory, to je srdcovka.

Čo pre teba znamená táto služba?

V poslednej dobe nad tým celkom intenzívne rozmýšľam, hlavne v súvislosti s detským zborom. Samozrejme, že to tam je občas dosť divé, hlavne zozačiatku to bolo pre mňa veľmi ťažké zo všetkých možných dôvodov. Postupne sa to však úplne zmenilo, pretože som zistila, že ma to fakt baví,  veľa ľudí ma povzbudzovalo a pochvaľovalo si náš zbor.  Som veľmi rada, že môžem aj saleziánom vrátiť aspoň kúsok z toho, čo mi dali, a že to môžem robiť takto. Uvedomujem si zároveň aj to, aký veľký vplyv na tie deti mám, a čo všetko im môžem odovzdať alebo ich, naopak, o niečo ukrátiť. Takže cítim zodpovednosť za ich celkový osobnostný vývoj. Dúfam, že s Božou pomocou budem môcť prispieť k tomu, aby z nich vyrástli kvalitní ľudia. Samozrejme, dúfam, že sa neskôr uchytia aj ako animátori. 🙂

Kto ťa v živote inšpiruje?

Určite najviac rodičia, každý svojím spôsobom. Spolu vychovali šesť detí, ktorým všetko obetovali. Mamka ako symbol úplného odovzdania sa a otec ako odvaha a múdrosť. Vo výchove mi dali krásny príklad partnerského aj rodinného vzťahu, prežívania ich viery, pomoci druhým a mnoho iných vecí, čo sa tu nedá vypísať. Som im vďačná za veľa a rozhodne sú pre mňa veľkou inšpiráciou. Každý osobitne, no hlavne ich spojenie.

sr. Pauli Mäsiarová

Srdce na dlani
Srdce na dlani
Srdce na dlani
Srdce na dlani

Preberanie fotiek a článkov z webstránky www.sbb.sk bez súhlasu autora je prísne zakázané.

Saleziáni Don Bosca, Banská Bystrica, všetky práva vyhradené ©.

Click here to add your own text

Hello