Tiež ste v Salezku, kostole či na banskobystrickom námestí zahliadli v posledných dňoch záhadnú sestru saleziánku zo zahraničia? Ak áno, stretli ste vizitátorku z generálnej rady FMA v Ríme, sestru Máriu Assuntu Sumiko Inoue.

Vizitácia v komunitách sestier sa koná každých šesť rokov. Sestra Assunta, pôvodom z Japonska, je vo funkcii vizitátorky druhý rok z celkovo šesťročného obdobia. Počas dvoch mesiacov navštívi spolu 15 komunít na Slovensku a slovenskú misijnú prítomnosť v Baku.

Svoj pobyt v Banskej Bystrici začala medzi animátormi večer 9. októbra na animátorskej nedeli. Po prehliadke priestorov Salezka sa prihovorila mladým pri večernom slovku:

“Je vidieť, že tu všetci spolu rastiete, žijete a dýchate duchom dona Bosca. Nezabúdajte, že každý v sebe máme Boží sen, ktorý máme objaviť. Je ním naše povolanie – cesta, na ktorú nás Boh volá.”

V ďalších dňoch sestra Assunta okrem stretnutia s bratmi saleziánmi absolvovala prehliadku mesta a stretla sa aj s diecéznym biskupom, Mons. Mariánom Chovancom. S každou sestrou si vyhradila čas na osobný rozhovor. Páčila sa jej rodinnosť medzi sestrami a tiež je podľa nej vidieť, že sestry tu majú ľudia radi.

V utorok po večernej svätej omši sa so sestrou Assuntou mohli stretnúť aj ľudia z farnosti na pripravenom programe. Prekvapením pre ňu bolo vystúpenie DFS Mladosť a tradične slovenské pohostenie chlebom a soľou. V rozhovore potom všetkým povedala aj pár slov o sebe.

“V Japonsku sa ku kresťanstvu hlásí len približne jedno percento obyvateľov. Pochádzam z mesta Nagasaki, kde žijú asi štyri percentá zo všetkých kresťanov v Japonsku. Vám sa to možno zdá málo, ale pre nás je to mnoho. Pochádzam z katolíckej rodiny a moji rodičia mi nechali úplnú slobodu pri rozhodnutí o povolaní. Saleziánky v našom meste pôsobia v školách, takže som ich poznala prakticky od narodenia.”

Hovorila tiež o ťažkých podmienkach v Sýrii, ktoré zažila na vlastnej koži.

“Z tejto krajiny musela utiecť už polovica obyvateľov. Tí, ktorí tam ešte zostali, žijú veľmi ťažko. Otec a matka odchádzajú ráno z domu v inom čase a inou trasou, aby deťom ostal aspoň jeden rodič, keby sa im cestou niečo stalo. Ale keď vojaci vidia auto so sestrami, nekontrolujú ho. Vďaka tomu môžu privážať ľuďom, čo potrebujú.”

Spoločné stretnutie s farníkmi sa napokon presunulo k občerstveniu, kde Assunta odpovedala na ďalšie zvedavé otázky a ochotne sa fotila s každým, kto za ňou prišiel. V stredu 12. októbra sa už usmievavá sestra rozlúčila a pokračovala ďalej vo svojej ceste komunitami.

Alica Vosková