Chalanský tábor sa zameral na postupné dospievanie chlapcov s ich otcami

Chlapci z Banskej Bystrice zažili mimoriadny chalanský tábor pripravený ich otcami, animátormi zo saleziánskeho strediska, na čele s hlavným organizátorom:  Saleziánom  Jozefom Kmecom. Cez tretí júlový týždeň začal v Banskej Belej chalanský tábor s témou zameranou na rozvíjanie vyspelosti chlapcov. Takmer  50 účastníkov vytvorilo  doslova mužstvo ako jedna rodina, kde slúžili sebe navzájom a spoločne prežili radostné chvíle plné zážitkov.

„Myslím si, že tento chalansko – animátorsko – otcovský tábor vyrástol v našej farnosti postupne. Najprv to bola myšlienka a túžba viacerých otcov, ktorí chceli prežiť aktívny čas so synmi. Túto myšlienku svojim nasadením a prítomnosťou výrazne požehnal Jožko Kmec a doplnil o veľmi dôležitý prvok a to animátorov. Minulý rok to bola premiéra, kde sme si vyskúšali, že “to funguje” a tento rok sme už išli do istoty. Ja osobne vnímam tábor ako vyvrcholenie aktivít, ktoré v Sásovej organizujeme pod hlavičkou OTCaSY (otcovia a synovia), do ktorého sú pozvaní všetci otcovia. Verím, že tábor získa tradíciu a bude pevnou súčasťou každoročného plánovania aktivít v stredisku. Teraz sa však možno pýtajú naše dcéry, kedy urobíme niečo podobné pre nich. A dúfam, že ich nenecháme dlho čakať“ informoval nás organizátor tábora ako otec Juraj Hajkovský.

Začiatočnou výzvou bola pre chalanov pripravená túra v piatok 15. Júla. Už skoro ráno vyrazili z Banskej Bystrice vlakom do Banskej Štiavnice. Prvý cieľ bola Banskoštiavnická Kalvária, kde sa odštartovali aktivity na cestu pre chalanov. Zároveň  im animátori počas cesty pripomenuli príbeh o kmeni hýrov z minulého chalanského tábora. Po príchode na chatu zmorení chlapci dostali zaslúžené voľno a spoločne vyčkávali prichádzajúcich otcov. Nasledovala večerná svätá omša v prírode, vyhodnotenie hier, pokračovanie príbehu o ôsmich hýroch a nakoniec večerné slovko, ktoré chlapcov poslalo do postieľ.

Sobotňajší deň počasie táboru neprialo a celý čas pršalo. Dážď však veľmi nenarušil program, ktorý bol nachystaný. Po modlitbe a raňajkách sa chlapci pustili do vyrezávania lyžičiek z lipového dreva, ktorými mali jesť po zvyšok tábora. Vynikli výtvory od zručnejších a aj tí menej šikovnejší sa mohli pýšiť svojou prácou. Táto práca, určená na preskúšavanie trpezlivosti a vytrvalosti chlapcov, zapadala do myšlienky dňa: Učíme sa pozorujúc a poslúchajúc prijímaním príkazov od múdreho vodcu sprevádzajúceho naše nezrelé chvíle života. Po zvyčajných spoločenských hrách, bláznivým futbalom v blate a daždi a ďalších zábavných aktivitách bola prečítaná ďalšia časť príbehu a potom sa všetci išli pripraviť na tretí deň.

„Program tábora sme tvorili spoločne. Režisérom bol Don Jozef Kmec, animátori a otcovia.. Už po druhý rok sprevádzal nosnú tému príbeh indiánskeho kmeňa Hýrov, ktorí sa v boji o prežitie pretĺkajú americkou pustatinou. Ich dobrodružstvá boli napasované na myšlienky, ktoré sme chceli v tábore chlapcom priblížiť. Tento rok bola ústredná myšlienka tábora dospievanie ku službe. Vyvrcholenie tábora smerovalo práve k pochopeniu služby ako cieľa dospelosti. Slovo bolo sprevádzané manuálnymi činnosťami, hrami a aktivitami. Napríklad každý si mal možnosť vyrezať lyžičku z lipového dreva. Napriek zdaniu, že to bude pre chlapcov náročné, zvládli to perfektne. Doniesli sme na chatu množstvo materiálu a náradia, že sme mali malú dielňu. Zrejme aj vďaka tomu sme zvládli náročné počasie, keď nám  celé 2 dni lialo ako z krhly. Všetci mali čas aj na svoje vlastné záujmy, okrem hier na elektronike. Ďalej sa robili luky, varil sa guľáš v štyroch kotlíkoch a rôzne iné činnosti. Záujem o tieto aktivity programu bol ozaj veľký. A to nielen zo strany chlapcov, ale aj animátorov a otcov“ zakončil otec Juraj Hajkovský.

Cez nedeľu sa chlapci sústredili na ďalší pripravený program. Hoci počasie tento deň pokračovalo vo svojich „vrtochoch“ a ochudobnilo pripravený program, nič neskazilo náladu a radosť ľudí. Bola ďalšia príležitosť využiť dielňu na tábore. Najprv všetci šli za dažďa do lesa po drevo a v dielni sa potom vyrábali luky a istí jednotlivci si vyrábali viac lyžičiek. Chlapcom boli počas dňa zadané rôzne úlohy. Tie museli vykonať vo svojich skupinkách. Činnosti boli zamerané na ich fyzickú stránku, tímovú prácu a úlohy na dôvtip a vedomosti. Deň sa niesol v myšlienke: Učíme sa slúžiť tvoriac i pozorujúc. Puberta je najtvorivejšie obdobie človeka. Nachádza sám seba, hodnotu slobody i jej následky. Deň bol zakončený nočnou skúškou odvahy.

V posledný deň tábora spestrili svojou prítomnosťou život na tábore dvaja starí páni. Remeselníci, ktorí účastníkom predstavili svoje schopnosti a zaúčali ich brúseniu nožov, koseniu, naklepávaniu a ďalším starým umením. Vyvrcholením témy tábora bolo preberania zodpovednosti. Chlapci sa dostali ku konečnému bodu a myšlienka dňa bola: Učíme sa slúžiť slúžiac. Dospelosť je najdlhšie obdobie človeka. Je to obdobie služby, preberáme zodpovednosť a učíme sa s ňou zaobchádzať  Chlapcom bol zverený guláš na uvarenie za pomoci ich otcov. Skúsení remeselníci taktiež ukázali chlapcom svoje remeslo a dali im ho vyskúšať. Tábor bol slávnostne ukončený na svätej omši. Chlapci dostali nové mená na pamiatku ich života na tábore a príbehu o mladých indiánoch.

Táto akcia sa vyhotovila na utuženie vzťahov medzi otcami a synmi a na zoceľovanie chlapcov a ich postupný rast na dospelých mužov. Znakom dospelého muža je služba iným, obetovanie sa pre druhých. Chlapci na tomto tábore dostali príležitosť osvojovať si túto čnosť.

Tomáš Slepčan

Fotogaléria

16. júl 2016

dátum

chata Banská Belá

miesto

Juraj Hajkovský

autor fotiek

Preberanie fotiek a článkov z webstránky www.sbb.sk bez súhlasu autora je prísne zakázané.

Saleziáni Don Bosca, Banská Bystrica, všetky práva vyhradené ©.