Z dedinského rozhlasu sa ráno ozvali maďarské piesne. To však nahnevalo Antona Bernoláka, ktorý chodil po dedine a snažil sa presvedčiť ľud, že by tam malo hrať niečo slovenské. Bernolák vysvetlil dedinčanom, že sú pod nátlakom maďarizácie a mali by si vytvoriť svoj vlastný a jednotný jazyk.

Po rannej jazykovej rozcvičke sa deti rozdelili do skupín na základe regiónov Slovenska. Na raňajkách museli deti myslieť aj na desiatu a každý si prichystal a zabalil jeden chlieb. Naši dedinčania sa totižto vybrali do školy, kde sa učili o regiónoch Slovenska a o živote Antona Bernoláka. Učitelia boli na deti veľmi prísni až do chvíle, kým do triedy neprišiel Don Bosco, ktorý im vysvetlil, že viac dosiahnu láskavosťou.

Na obed sa v tábore objavil ďalší velikáš slovenských dejín – Ľudovít Štúr, ktorý rozprával deťom o zjednotení Slovenska vďaka novému jazyku.

Deti zoskupené v regiónoch sa snažia obsadiť čo najviac regiónov vo veľkej strategickej hre. Vo veľkom sa nakupujú jednotky, používajú suroviny, útočí sa a stavajú sa školy či univerzity.

Večernej svätej omše sa zúčastnil aj Don Bosco, ktorý prišiel na pozvanie Ľudovíta Štúra, keďže obidvaja žijú v rovnakom časovom období.

Po omši sa koná veľký snem, kde má Štúr honosný prejav a dochádza ku slávnostnej kodifikácii nového jednotného jazyka.