Počas štyroch dní prešla skupina chlapcov a mužov z banskobystrického saleziánskeho strediska 300 kilometrov naprieč Talianskom, Slovinskom a Chorvátskom. Videli hory a rieky v Slovinsku, kúpali sa v mori v Taliansku, Slovinsku aj Chorvátsku. Nevzdali sa a zvládli aj 800-metrové prevýšenie hneď v prvý deň. Odmenou im bola chorvátska pláž v Umagu.

Výlet sa vydarí, pokiaľ sa na ňom zíde dobrá partia. Na tohtoročnom cyklovýlete sa stretlo 11 chalanov a mužov, ktorých spájala túžba po prekonávaní svojich limitov. Najsilnejší tím reprezentovali Slepčanovci, ktorí nasadili hneď troch jazdcov. Východné Slovensko prezentovali nováčikovia vrchár Štefan Masič a cesťák Juraj Kušnír. Banskobystrický IT sektor mal zastúpenie vďaka Macimu, Lajtíkovi a Funkovi. Rodičov prvoprijímajúcich detí zastupoval nový člen partie Dano. Tím Tinkoff reprezentoval Jano Jamriška so širokými plášťami, ktorý odhodlane bojoval až do konca. Juraj Kovaľ, organizátor akcie, zastupoval bratov saleziánov.

Táto partia zvládla stúpanie cez horský prechod Vršič, doliny rieky Soča aj talianske pobrežie. Neznechutili sa ani pri problémoch s navigáciou, defekte, či dlhom cestovaní autom.

Motiváciou pre nich boli krásy krajiny naokolo – vysoké Julské alpy, priezračná rieka Soča a Chorvátske more.

Teplota miestami presahovala 35 stupňov, voda dochádzala a jediným zvukom bolo odfukovanie jazdcov štverajúcich sa na ďalší kopec. V takýchto chvíľach prišla vhod prestávka, osviežujúce kúpanie v rieke alebo humor, ktorý tiež cestoval s touto partiou.

Popri telesných starostiach nezabudli cyklisti ani na svoje duše. Veď aj zakladateľ saleziánskej rehole, svätý Ján Bosco povedal: “Daj mi duše a ostatné si vezmi!” Každý mal teda so sebou minimálne jednu rezervnú dušu. Na pokrm pre duše jazdcov sa tiež nezabudlo; deň začínali rannými chválami, počas dňa slávili cyklisti svätú omšu a aj za jazdy sa modlili korunku k Božiemu milosrdenstvu.