V jednu krásnu sobotu sme si naplánovali spoločný výlet. Chlapci vedia len o tom, že ideme s kamarátmi do lesa. Netreba viac. Táto informácia úplne stačí na motiváciu vstať od telky, tabletu a vyraziť. Nevediac, čo ich čaká ani kam pôjdu, ale s kým, a to je dôležité. Jedenásť otcov a jedenásť chlapcov vo veku 6 až 13 rokov sa v nedeľné popoludnie vybralo do lesov nad Sásovú. Počasie je nádherné, slniečko ešte vysoko nad nami a teplo. Tempo pomerne svižné, cesta ubieha rýchlo. Chlapcom stačí, že sú spolu. Nepotrebujú vedieť, kam idú a dokonca sa v partii strácajú všetky otázky typu “ešte dlhoooo???”. Otcovia majú priestor a čas pre seba navzájom.

Lesná cesta sa mení, blížime sa k dôležitej križovatke. Potrebný je zásah, inak bude cieľ odhalený. „Chlapci, odteraz pôjdete ďalej so šatkou na očiach. Otec vás bude viesť za ruku, nemáte sa čoho báť.“ A ide sa ďalej. Značky blížiacej sa jaskyne vidíme len my, otcovia. Za ruku vedieme drobcov najprv po lesnej magistrále, potom po chodníčku a záverečný úsek aj cez popadané kmene. Nik sa nesťažuje, nik neodmieta. Chlapci sú vyzvaní, aby vnímali ušami a započúvali sa, a tak si užívali aj zázračný šum lesa.

Sme pred cieľom, šatky idú dole. Skupina je mierne rozrušená. To len kým sa lesom ozýva opakovaný zvuk sovy … hu huuu, hu huuuu … hu huuu, hu huuu.  „Samko, to je pre teba, niekto ťa volá. Choď s otcom ďalej po ceste, on bude vedieť kam.” O chvíľu miznú za zákrutou. Takto postupne,  po 5 minútach odchádza vždy ďalší syn s otcom do hlbín lesa. Žiadny z nich stále nevie, čo ho čaká, ale tuší, že to bude niečo väčšie. Čoskoro zistia, že ich niekto čaká v jaskyni, ktorá je neďaleko od miesta, kde sme sa utáborili.

Ten niekto je pútnik. Ten istý, ktorý čakal Artúra pri ohnisku, čaká teraz každého z nich v jaskyni. Pútnik sa chlapcovi prihovára jeho rečou. Vie, v čom je dobrý, kde sa mu darí a kde nie. Chlapec pútnika nikdy nestretol, ale čítal o ňom a verí v neho. Tu sa s ním priamo stretáva. Na záver rozhovoru ho Pútnik pozýva do Hry. Odovzdáva mu spolu s pozvánkou aj krabičku Hry. Otec počas obradu čaká pri prahu jaskyne a celú scénu pozoruje. Následne spolu odchádzajú, aby sa pripojili k ostatným pozvaným rovesníkom.

Toto popoludnie malo svoje čaro. Bolo čitateľné z tvárí nielen chlapcov, ale aj ich otcov. Pútnik šiel ďalej svojou cestou a my tiež. Od stretnutia s ním ubehol týždeň a my začíname hrať hru naozaj. Držte nám palce!

Hra Drakobijec – Tvoja cesta nadväzuje na knihu Drakobijec – moja cesta. Pozýva jej čitateľa – budúceho hráča, aby na vlastnej koži zažil podobné dobrodružstvá, ktoré zažíval knižný hrdina Artúr. Hra je iniciačná, formačná a plná rituálov. Pozýva Hráča, spolu so starším Sprievodcom, aby spoločne trénovali čnosti, bojovali proti nerestiam, ktoré reprezentujú dračie hlavy a získavali trofeje – dračie zuby. Hráč počas hry spoznáva nielen čnosti a nemorálnosti, ale aj sám seba v rôznych situáciách. Zisťuje svoje slabé miesta, ale aj silné stránky. Sprievodca ho na tejto ceste vedie, pomáha mu, vysvetľuje, povzbudzuje, motivuje a tiež oslavuje jeho úspechy. Úspešný hráč sa stáva Drakobijcom, neskôr Majstrom Drakobijcov. Hráč bude ku hre potrebovať Sprievodcu, ktorý mu pomôže na ceste za majstrovstvom.

Viac informácií o hre a možnosť objednávky na stránke:

http://otcasy.sk/drakobijec-moja-cesta/

Juraj Hajkovský

OTCASY – Otcovia a synovia, je otvorený program pre otcov, ktorí chcú spoločne so synmi vytvárať mužské spoločenstvo, chcú sprevádzať svojich synov na ceste k zrelej mužskosti a chcú formovať sami seba navzájom v chlapskej komunite. Viac na stránke www.otcasy.sk.