Medzinárodné hry sú na svojom konci a nezostáva nič, len hodnotiť. So svojimi skúsenosťami a zážitkami sa s nami podelili Michal Legíň, ktorý Banskú Bystricu zastupoval v basketbale a Agáta Macková, ktorá zažila PGSI ako dobrovoľníčka po prvýkrát.

Michal Legiň – basketbal

Na PGSI má priviedla moja mamina už pred dvomi rokmi. Ja som o tom nič nevedel a ona ma tam proste prihlásila. Bol som veľmi spokojný, preto som išiel aj tento rok.

Slovensko som reprezentoval v basketbale. Venujem sa mu už osem rokov, takže mám isté skúsenosti.

S chalanmi sme boli fakt dobrá partia a všetci sme si to užili. Zažili sme kopu zábavy na izbách alebo keď sme išli do mesta. Vždy sa niečo prihodilo, takže celý čas sme mali dobrú náladu. Len po prehratom zápase nám bolo smutno.

Skončili sme na šiestom mieste kvôli prehratému zápasu po predĺžení s Belgickom. Ale vedeli sme hrať vyrovnané zápasy s klubmi, kde chlapci spolu hrávajú každý deň a hrajú ligu. Skoro všetky zápasy boli vyrovnané a so Španielmi z Valencie sme vyhrali dvakrát.

Agáta Macková – dobrovoľníčka

O PGSI som počula od kamarátok, ktoré sa tejto akcie zúčastnili pred dvoma rokmi. Vraveli, že to bol skvelý zážitok, a tak som sa rozhodla okúsiť to na vlastnej koži. Chcela som byť súčasťou tejto veľkej akcie s tým, že sa budem nielen baviť, ale aj pomôžem ako budem vedieť.

Bola som v sekcii gastro. Našou hlavnou úlohou bolo naberať jedlo, ale keďže nás tam bolo veľa a po 1000 ľuďoch treba aj upratať, ujala som sa úlohy triedenia odpadu a odpratávania jedla. Nebola to veľmi príjemná úloha, ale s pomocou dievčat, ktoré to mali na starosti so mnou, som to zvládla. Myslím si, že sme boli celkom zohraté. Keď bola jedna hladná, druhá ju bez problémov zastúpila. Boli sme dobrý tím! Občas nám prišli pomôcť aj dievčatá z rýchlej roty, aby nás trochu odbremenili.

Na PGSI 2016 sa mi páčilo. Bavilo ma podieľať sa aj na príprave aj keď to bolo pre mňa náročné a každý večer som bola vyčerpaná. Myslím si, že to k tomu patrí. Mrzí ma, že som sa tam nezoznámila s veľa novými ľuďmi, keďže som toho voľného času mala málo. Ale zato som aspoň utužila vzťahy s ľuďmi, ktorých som už poznala. Bola to pre mňa príjemná skúsenosť do života. Určite by som šla aj nabudúce, aj keď by som zmenila sekciu. Neľutujem, že som bola a verila som až do konca.

-Tomáš Slepčan