DEVIATNIK K DONOVI BOSCOVI

Janko Bosco si svojimi úspechmi v učení získal určitú vážnosť a tak sa začali meniť aj vzťahy so spolužiakmi. Prečo to nevyužiť a nepreukázať im dobro?

„Spolužiaci, ktorí ma chceli zviesť na zlé skutky, boli v učení najslabší, a tak začali za mnou chodiť, aby som im pomohol v úlohách.“ Robil som to rád. Niekedy si chceli vypočuť moje príbehy a napokon prichádzali aj keď nič nepotrebovali.“

Utvorili akúsi partiu a Janko jej dal meno Veselá spoločnosť a napísal jej aj jednoduché pravidlá:

1. Nijaká činnosť, nijaké reči, za ktoré by sa musel kresťan hanbiť.
2. Plniť si školské a náboženské povinnosti.
3. Byť veselí.

Veselosť bude don Boscovým silným klincom. Dominik Savio, raz povie: „Naša svätosť spočíva vtom, že sme veľmi veselí, že sa usilujeme vyhýbať hriechu, lebo okráda naše srdce o radosť.

Pri každom stretnutí sa on sám staral o veselú náladu. So svojimi priateľmi sa lúčil s pozdravom: „Buď veselý.“

Don Leymone píše. „Neprešiel deň, ktorý by duchaplnými gestami alebo žartovnými slovami neprebúdzal veselosť…“

Napr. Po výstrele na neho, ktorý ho div neusmrtil, zvolal: „Úbohá reverenda, ty si nato doplatila!“ Bosému chlapcovi povedal: „Príď do Turína, dám ti natĺcť do topánok klince.“

Don Bosco rád skutkami dokazoval, že je možná aj svätá veselosť bez urážania Pána Boha.