DEVIATNIK K DONOVI BOSCOVI

Zo začiatku „dom oratória“ prijímal najmä mladých robotníkov. Mladým chlapcom – robotníkom dával don Bosco prednosť, pre ich ťažké postavenie. Navštevoval ich zamestnávateľov /tí ich zotročovali, bili/ a vyjednával pre nich lepšie pracovné podmienky.

Keď dokončil novú budovu, rozhodol sa otvoriť nové dielne. Prvým dôvodom bola nemravnosť dospelých robotníkov s ktorými chlapci pracovali, druhým, že tieto dielne mohli pomôcť oratóriu.

V r. 1853 otvoril obuvnícku a krajčírsku dielňu. /Obuvnícka teraz slúži ako malá sakristia Pinardiho kaplnky/. Prvým majstrom bol don Bosco. Sadol si na trojnožku a ukázal ako sa pribíja podrážka.  Krajčíri sa nasťahovali do kuchyne. Sporáky a hrnce preniesli do novej budovy. Prvým krajčírskym majstrom bola mama Margita a don Bosco, ktorý učil šiť a strihať, ako sa to naučil v Castelnuove.. Tretia dielňa bola knihárstvo. Nik z chlapcov nepoznal toto remeslo. Chlapci sa učili s nadšením a predbiehali sa v práci. Mama Margita im prišla na pomoc, vzala najsilnejšiu ihlu a dala sa do zošívania. Neskôr otvoril stolársku dielňu, tlačiareň a zámočníctvo. Kým sa tieto dielne rozbehli, don Bosco sa stretol s mnohými ťažkosťami.

Oratórium sa nesmelo stať továrňou na robotníkov, ale výchovným ústavom.  Preto vypracoval  prvé pravidlá. Ako základné čnosti sa odporúčali úcta k Bohu, pracovitosť, poslušnosť k predstaveným, láska k spoločníkom a skromnosť. Prácu hodnotil nielen ako výchovný prostriedok, ale aj ako životnú náplň. Dôstojnosť práce uznával aj v jej najskromnejších manuálnych prejavoch.

Don Bosco  hovorieval: “Boh mi dal milosť, že práca a námaha mi neboli ťarchou, ale úľavou.“ Chcel, aby jeho saleziáni boli veselí, chudobní, skromní a nadovšetko pracovití. „Neprestajne pracovať…“to musí byť cieľom každého saleziána. „Moji drahí, neodporúčam vám pokánie a bičovanie, ale prácu, prácu a zase prácu.“ „Keď chodím po domoch a počujem, že tam majú mnoho práce, som veľmi spokojný. Kde sa pracuje, tam sa diabol nedostane.“