DEVIATNIK K DONOVI BOSCOVI

6. deň – 27. 1. 2016

DON BOSCO A VALDOCCO

… Duch Svätý s materským pričinením Panny Márie vzbudil svätého Jána Bosca,

stvárnil v ňom otca a učiteľa, schopné úplne sa darovať …

/Saleziánske stanovy, čl. 1/

Vaši chlapci hrou a skákaním zničili celú lúku. Tráva je pošliapaná do koreňa. Dávame vám dvojtýždňovú výpoveď.

Don Bosco bol zronený, nepochopený, vysilený… Bolo to už štvrté vyhostenie. Kde nájde pre chlapcov nové útočište? No Božia Prozreteľnosť sa postará...

Chlapcom povedal: Dnes musíme prosiť  Pannu Máriu o veľkú milosť. Pomôžte mi ju vymodliť. Chlapci sľúbili a ich vrúcne modlitby prerážali nebesá. Asi 400 chlapcov sa naposledy zahralo na Filippovej lúke. Don Bosco sa od bezradnosti rozplakal a hľadiac na chlapcov prosil:

Bože môj, povedz mi, čo mám robiť.

A práve v tejto chvíli prišiel za ním akýsi muž, istý Pankrác Savoe, výrobca sódy a čistiacich prostriedkov.

Je pravda, že hľadáte miesto na laboratórium?

Nie na laboratórium – opravil ho don Bosco – ale na oratórium.

Oratórium alebo laboratórium, na tom nezáleží. Mám také miesto, poďte sa pozrieť. Je tu blízko, nádherná kôlňa. Jej majiteľom je Francesco Pinardi.

„Nádherná“ kôlňa sa podobala šope. Lietali tam netopiere a preháňali sa myši. A jestvuje dodnes, vzadu na dvore vedľa baziliky P. M. Pomocnice. Ja na ňom veľký nápis „Pinardiho kaplnka.“ Keď sem don Bosco prišiel 5. apríla 1846, bola to obyčajná nízka búda/ 15 krát 6  metrov a boli pri nej dve menšie miestnosti/. Opierala sa o severný múr Pinardiho domu. Don Bosco bol sklamaný.

 – Kôlňa je trochu nízka, nehodí sa mi veľmi. – Upravím ju podľa želania, aby ste tu mohli mať svoje laboratórium, navrhol Pinardi. – Oratórium, nie laboratórium, taký malý kostolík, kde by som sa mohol schádzať s chlapcami. – Ak pripojíte časť pozemku na ihrisko a ak už môžem prísť budúci nedeľu priplatím viac ako požadujete. – Dobre, dohodnuté.

Don Bosco sa vrátil k chlapcom na lúku.

Chlapci, dobre ste sa modlili, radujte sa! Už máme miesto na oratórium. Budeme mať kostol, sakristiu, školy a ihrisko.

Chlapci sa išli od radosti zblázniť. Skákali, tancovali, spievali…Keď sa toto všetko utíšilo, z lúky bolo počuť modliť sa ruženec.

Francesco Pinardi dodržal slovo. Prišli murári, vyhĺbili kôlňu a spevnili múry, opravili strechu a urobili dlážku. Kôlňa bola ako nová. Na oltárik don Bosco umiestnil svietniky, kríž, lampu a malý obraz sv. Františka Saleského.

12. apríl bol veľký deň. Veľká noc. Od rána oznamovali túto zvesť všetky zvony turínskych kostolov.

V Pinardiho kôlni nebol zvon, ale vyzváňala tu don Boscova láska, ktorá zvolávala chlapcov na Valdocco.

MYŠLIENKA

Boh bohato požehnáva tých, ktorí pracujú pre dobro detí. Je veľkou útechou spasiť sa s tými, ktorých sme zachránili. Chcieť sa spasiť sám, je sebectvo.

MB 5, 909

MODLITBA

Don Bosco, ty si sľúbil Bohu, že aj tvoj posledný dych bude patriť chudobným chlapcom, a pokorne si pre nich znášal všetky prekážky a ťažkosti. Prosíme Ťa, vypros aj nám silu a odvahu prekonávať problémy života, aby sme sa vedeli voči nim správne postaviť a neutekali pred nimi.

Amen.