DEVIATNIK K DONOVI BOSCOVI

Don Cafasso – vzor, ktorý mi Božia Prozreteľnosť ponúkla a záviselo iba odo mňa, či ho budem nasledovať a osvojovať si jeho črty, múdrosť, čnosti … !!!

Don Bosco o ňom píše: láska k spolužiakom, poslušnosť a úcta k predstaveným, trpezlivosť, znášanlivosť, snaha nikoho neuraziť, nikomu neblížiť, ochota a láskavosť, s akou sa správal k iným , aby im pomáhal poradil, poslúžil, spokojnosť so všetkým, príjemným a nepríjemným….

Don Cafasso bol don Boscov krajan o štyri roky starší. – Po prvý krát som ho stretol ešte ako seminaristu v prvom ročníku v Morialde, kde  bolo plno zábavy, kaukliarov, hier a predstavení, kým on čakal na otvorenie kostola.

V don Cafassovi som neskôr našiel človeka, ktorý vedel usmerniť môj život. Vždy pri mne stál ako pokojný a rozvážny priateľ, múdry radca a tichý dobrodinec. Tvrdil, že môj ľudský a duchovný „náboj“ sa nemôže vyčerpať v jednej rodine alebo dedine. Podľa neho  bol Turín mestom, ktoré ma potrebuje.

 „Najprv ma previedol väznicami. Videl som tam biedu mladých ľudí. Keď som hľadel na tie kŕdle mladistvých, hladných po šťastí a s vyhasnutým pohľadom, napĺňalo ma to hrôzou. Veľmi sa ma dotklo, koľkí z nich opúšťajú väzenie s predsavzatím zmeniť  spôsob života…boli ponechaní sami na seba a ja som si povedal: Ktovie, či by im nepomohlo, keby vonku našli priateľa, ktorý by sa o nich staral a pomáhal im…

Don Bosco v Pamätiach píše: „Ak som urobil niečo dobrého, vďačím za to tomuto vynikajúcemu kňazovi, do rúk ktorého som sa zveril v každom svojom rozhodnutí, v každom svojom úsilí, v každom podujatí svojho života.“

Svojim synom povie: „ Z poslušnosti voči donovi Cafassovi a na jeho radu som sa podujal zhromažďovať vo sviatočných dňoch chlapcov z ulice a vyučovať ich katechizmus. S jeho pomocou som začal zhromažďovať v Oratóriu sv. Františka Saleského najopustenejších, aby som ich uchránil od nerestí a vychovával v čnosti. Zapamätajte si to!“