DEVIATNIK K DONOVI BOSCOVI

V septembri 1829 prišiel do Morialda 70 ročný kňaz Giovanni Calosso. Bol to vzácny kňaz s bohatými pastoračnými skúsenosťami. Keď sa konali vo farnosti misie, chodil na ne aj Janko, aj don Calosso. Cestou domov si staručký kňaz všimol medzi ľuďmi tohto 14 ročného mladíka, ako ide zamyslene sám.

Odkiaľ si synku?

Z Becchi. Bol som na misijnej kázni.

A rozumel si dačo?

Tvoja matka by Ti urobila azda lepšiu kázeň. To je pravda. Matka mi často dobre káže. Ale zdá sa mi, že som rozumel aj misionárom.

Dám ti 4 soldi, ak mi povieš štyri vety z dnešnej kázne. Ján pokojne začal a zopakoval celú kázeň, akoby ju čítal z knihy.

Don Calosso povedal don Boscovej mame Margite: „Váš syn má zázračnú pamäť. Nemal by strácať čas a mal by sa dať hneď na štúdiá. Som už starý, ale urobím preň všetko, čo budem môcť. Dohodli sa, že Janko bude chodiť k nemu, domov pôjde, keď si to bude vyžadovať práca na poli. Konečne našiel to, čo toľko rokov hľadal: otcovské srdce, istotu, dôveru. Vo svojich Pamätiach napísal:

Prvýkrát som zakúsil, čo znamená mať stáleho vodcu a verného priateľa duše. Doteraz mi chýbal. Zakázal mi kajúce skutky, ktoré som konal a neboli vhodné pre môj vek. Povzbudil ma, aby som sa často spovedával a prijímal Sviatosť Oltárnu. Naučil ma denne krátko rozjímať alebo niečo nábožného si prečítať.

Pri donovi Calossovi v štúdiách robil pokrok. Don Bosco si spomínal na tieto dni s nadšením. „Nik si nevie predstaviť moje šťastie a spokojnosť. Tento boží muž si ma tak obľúbil, že mi často hovorieval: „Neboj sa o budúcnosť. Dokiaľ budem žiť, nebude ti nič chýbať. Aj keby som umrel, zariadim všetko tak, aby si mohol študovať.“ Nikdy som nebol taký šťastný a na toto šťastie prišla pohroma  a pochovala všetky moje nádeje.  Don Calosso odišiel do neba.

Don Bosco bol zasa sám. Mal pätnásť rokov a bol bez učiteľa , peňazí a nevedel, ako ďalej.  „Bezútešne som sa rozplakal“, píše.

Spomienka na don Calossu ostala v jeho srdci navždy živou. Napísal o tom: „Vždy som sa modlil a kým budem žiť, nezabudnem každé ráno sa pomodliť za svojho veľkého dobrodincu.“