Salezián Juraj Kovaľ: Muzikál je môj sen aj prostriedok výchovy
Na januárový sviatok don Bosca mladí pripravujú muzikál Bez matky to nejde. Úlohy režiséra sa zhostil salezián Juraj Kovaľ. V krátkom rozhovore približuje, ako prežíva prípravy a čo pre neho tento projekt znamená.
Čo ťa podnietilo k rozhodnutiu nacvičiť v Salezku muzikál?
Muzikál je môj sen, ktorý začnem snívať hneď, ako sa predchádzajúci skončí. Keď som počul ešte vlani, že v Bystrici sú mladí, ktorí majú radi divadlo, začal som tento sen snívať ešte viac. A pre mňa je to jeden z najúčinnejších prostriedkov výchovy. Vážne.
Odkiaľ si čerpal námet a čím ťa oslovil?
Toto hudobné divadielko priniesli saleziáni na Slovensko, keďže jeho autorom je spolubrat z Talianska. Pred troma rokmi som ho výrazne upravil tak, aby sedel slovenskému divákovi. Oslovil ma samotný nápad autora – otočiť celý don Boscov život na ruby – a jeho veselé spracovanie. Oslovuje ma konečné posolstvo, ako to môže v živote človeka dopadnúť, keď chýba mama.
Toto predstavenie už prebehlo pod tvojím vedením v bratislavkej Trnávke. Je niečo špecifické v banskobystrickej verzii?
Samozrejme. Každé stredisko má niečo špecifické, vlastné. Má svoj vlastný štýl, humor, iných ľudí a to sa hneď premietlo aj do mojich úprav v scenári tak, aby si prišiel na svoje banskobystrický divák. Neodolal som a dorobil aj dve nové pesničky. Verím, že tento muzikál ešte viac posunú dopredu.
Ako prebiehali doterajšie prípravy? Aké sú tvoje očakávania?
Prípravy sú stále v plnom prúde. Teraz je to dosť o nácvikoch, cibrení prejavu, gestikulácie, komunikácie s publikom a tak ďalej. No a očakávaní mám mnoho. Najviac však dúfam, že toto dielo viac spojí ľudí v našom stredisku aj v rôznych generáciách a že vnesie ešte viac života, nadšenia, radosti zo spoločnej tvrdej práce, do ktorej je zapojené celkom pekné množstvo ľudí.
Čo považuješ za najťažšie pri režírovaní?
Keď herci neprídu s naštudovanými textami na nácvik, lebo to výrazne spomaľuje prácu.
Čo ťa, naopak, najviac teší a povzbudzuje?
Najviac ma teší, keď vidím, že ľudia, ktorí sa do toho pustili, si to zobrali za svoje. Skutočne prichádzajú a majú snahu načúvať môjmu sekírovaniu… 🙂 Povzbudzuje ma samotný fakt, že sa do toho oplatilo pustiť, lebo je to niečo pekné, čím naše stredisko teraz žije a podporuje to ľudí v kreativite, spoločnej zodpovednosti a v rodinnej atmosfére.
Alicka Vosková
Preberanie fotiek a článkov z webstránky www.sbb.sk bez súhlasu autora je prísne zakázané.
Saleziáni Don Bosca, Banská Bystrica, všetky práva vyhradené ©.