Predstavujeme nové tváre

V radoch saleziánov i saleziánok sa počas leta objavili nové tváre. V našom malom interview vám predstavíme Jozefa Špaleka, Pauli Mäsiarovú a Líviu Škrabákovú.

Jozef Špalek

Paulína Mäsiarová

Lívia Škrabáková

Odkiaľ pochádzaš? Povedz niečo o svojej rodine.

Jozef: Pochádzam z dedinky Stráňavy pri Žiline. Mám staršieho brata a mladšieho brata a sestru. Z rodičov mám už len mamu, otec zomrel, keď som bol v noviciáte.

Pauli: Narodila som sa v krásnom oravskom meste pod Chočom – Dolnom Kubíne. Mám dve mladšie sestry Danku a Mariannku. Ako rodina máme radi spontánne akcie, výlety, nápady a prírodu. Keď sa u nás zastavíte, radi vás ponúkneme korbáčikmi a zoberieme na huby.

Lívia: Pochádzam zo Šaštína, v ktorom je bazilika s Patrónkou Slovenska – Sedembolestnou Pannou Máriou, a kde bolo prvé pôsobisko saleziánov na Slovensku. Mám milujúcich rodičov, štyroch bratov a jednu sestru.

Aká bola tvoja cesta k tomu, že si sa stal/a saleziánom/kou?

Jozef: Na túto otázku zvyknem odpovedať, že cez karate. Na strednej škole som sa do neho totiž zbláznil. Cestou na tréning sme vždy s kamarátom zašli na svätú omšu a tam nás oslovil jeden študent. To, že je salezián, sme sa dozvedeli až po páde červeného režimu. Vďaka tomu som sa dostal do spoločenstva mladých a na stretká. Najviac ma však fascinoval život a prístup toho študenta a často som si hovoril, že by som chcel prežívať svoj život ako on. Nakoniec som sa rozhodol ísť cestou zasväteného života.

Pauli: Aby som nazbierala body potrebné na pripustenie k sviatosti birmovania, so spolužiakmi som s nechuťou išla na duchovnú obnovu k sestrám saleziánkam. Atmosféra, ktorú som tam zažila ma prekvapila a veľmi oslovila. Začala som chodiť na stretká a zapájať sa ako animátorka. Hneď som sa tam cítila doma. Našla som tam spontánnosť, otvorenosť,
veľmi pekné vzťahy a Boha, ktorý je so mnou. No a po čase ma Pán veľmi prekvapil svojou ponukou, ktorej sa nedalo odporovať. Láska je taká.

Lívia: Bolo to vlastne dosť ovplyvnené návratom saleziánov do Šaštína po skončení totality. Začali sa tradičné saleziánske veci ako tábory, obnovy, zbory, duchovné cvičenia. Takže niekde tam medzi školou, akciami, láskami, hľadaním… preskočila „iskra“ medzi mnou a Ježišom. Štýlom mi sedela najviac saleziánska charizma. Pár rokov som u saleziánok bývala, aby som to preskúmala a nakoniec som povedala „áno“.

Kde si už pôsobil/a a aká je tvoja úloha v Banskej Bystrici?

Jozef: Moja saleziánska cesta išla cez noviciát v Poprade, ponoviciát v Žiline, asistenciu v Dubnici nad Váhom, teológiu v Bratislave a potom v Banskej Bystrici. Po vysviacke nasledovala Bratislava Trnávka, kde som strávil sedem rokov, ďalších sedem v Novej Dubnici. Moja úloha na tomto pôsobisku je byť direktorom domu. V tejto pozícii som prvý krát a teda aj plný očakávaní a otáznikov.

Pauli: Do Banskej Bystrice som prišla zo Šamorína, kde mi bolo zverené mládežnícke stredisko, združenie Laura. Tiež som pravidelne sedela v školskej lavici na Trnavskej univerzite v odbore sociálna pedagogika a cestovala spolu s tímom na celoslovenské kurzy „GPS“ o rozlišovaní povolania. V našom Salezku budem spolu s vami v oratku i na akciách. Aj tu pokračujem v Laure a GPS-ku. No a veľmi sa teším z toho, že som vo farnosti Panny Márie Pomocnice, lebo v mojom živote stále koná super zázraky.

Lívia: Asi som prešla od západu (Bratislava, Trnava, Šamorín) cez stred (Banská Bystrica), sever (Dolný Kubín) až po východ (Michalovce, Košice). A nedávno som začala robiť spätný okruh, aby som sa pozrela kde sa čo zmenilo. Takže minulý rok to bol znova Dolný Kubín a teraz znova Banská Bystrica.

Aký bol pocit vrátiť sa do Banskej Bystrice?

Jozef: Potešil som sa, pretože mám na ňu krásne spomienky a som prekvapený, že tých 14 rokov nie je až tak veľa, ako som očakával. Mnohých si pamätám a oni si pamätajú mňa.
Uvedomujem si však, že človek nikdy nevstúpi dvakrát do tej istej rieky a tak sa teším, čo ma tu čaká.

Lívia: Pamätám sa, že sa mi z Bystrice odchádzalo veľmi ťažko. Dúfala som, že sa sem niekedy vrátim, takže Pán Boh mi v podstate plní túžby. Len dátumom teda niekedy prekvapí.

Máš nejakú myšlienku, ktorá ťa sprevádza?

Jozef: Skôr skúsenosť – Boh sa nenechá vo veľkodušnosti predbehnúť. Ak som s dôverou prijal, čo mi pripravil, aj keď to vyzeralo absurdne a bizarne, ešte nikdy ma v tom nenechal samého.

Pauli: Láska je dar.

Lívia: Mám ich strašne veľa a často sa menia, podľa toho čím práve žijem. Z tých stabilných je to napríklad: „V ozajstnej ľudskej dobrote sa usmieva Boh.“

Preberanie fotiek a článkov z webstránky www.sbb.sk bez súhlasu autora je prísne zakázané.