Štvrtý júlový týždeň patril v našom saleziánskom stredisku akcii Oratko na špacírke 1. Ako už názov naznačuje, deti sa, pod vedením saleziána Lukáša „Bobra“ Závodníka, Evy Lukáčovej a celého organizačného tímu, vydávali každý deň na výlety, na ktorých mohli spoznávať nové miesta, ale aj ľudí. Každým dňom tak mohli vytvárať nové priateľstvá, mozaiku spoločných zážitkov.

Úvodný deň tábora sme spoločne absolvovali túru zo Zvolena na Sliač, pomyselnú cestu za vodou na opustenom ostrove, počas ktorej sme museli plniť rôzne úlohy „nevyhnutné na prežitie“. Odmenou nám potom bola liečivá voda sliačskych prameňov.

Utorok sme si do histórie špacírky zaznačili ako deň, v ktorom sme prekonali rekordnú vzdialenosť.  Cestovali sme totižto na doteraz najvzdialenejšie miesto, do Hontianskych Tesárov (vlakom), kde sme mali možnosť, prostredníctvom Dúpencov – jednoduchých obydlí vyhĺbených do vápenca v časoch tureckých nájazdov, spoznávať  históriu. Zároveň sme sa zabavili hľadaním sladkého pokladu, ktorý nám na mieste zanechali samotní Turci. Turecký med nahradili cukríky, ktoré všetkým chutili.

Stredu sme strávili na Bánoši, na kopci neďaleko Salezka. Tento kopec sa v ten deň zmenil na Zem zasľúbenú, do ktorej nás, aj napriek snahe Egypťanov, či rôznym ťažkostiam, ktoré nás postretli po ceste, voviedol Mojžiš. Vyvolený národ nakoniec prišiel do cieľa, Mojžiš si v závere zvolil nasledovníka prostredníctvom hier a súťaží, takže všetko dobre dopadlo.

V predposledný deň tábora sme cestovali do Lopeja. Táto dedinka, časť Podbrezovej, nás potešila svojou farmou. Tu sme si mohli okrem iného pohladkať novonarodené káčatká. Nasledovali rôzne, nami pripravené hry s farmárskou tematikou, zakončené vynikajúcou zmrzlinou.

Doobedný piatkový čas sme strávili na lúke nad Sásovou, hraním rôznych spoločenských či loptových hier.  Legendárne hry  ako „mäso“ alebo „šatka“, boli v kurze po celý špacírkový týždeň. Poobede sme sa (aj vzhľadom na zhoršujúce sa počasie) presunuli naspäť do Salezka, kde sme si ešte naposledy zatancovali táborové tance a spoločne zhodnotili celý týždeň.

Aj keď bol program jednotlivých dní veľmi rôznorodý a do veľkej miery závisel od typu výletu, každý deň mal minúty venované Bohu. Naplnili sme ho modlitbami či svätou omšou pre animátorov alebo celý tábor. Pevne veríme, že spoločne prežitý týždeň prinesie svoju úrodu aj v duchu slov evanjelia apoštola Jána, ktoré sme počuli pri slávení omše:

„Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.“ Jn 15, 5

Lucka Bečková

Celú fotogalériu nájdete tu.